Slovenská futbalová reprezentantácia má za sebou septembrový asociačný termín. V kvalifikačnej J-skupine o postup na EURO 2024 odohrala dva zápasy. S rozdielnym výsledkovým koncom, no oba zápasy mali jedného spoločného menovateľa: Herný progres.
Calzonove úspešné ťahy
Taliansky trénerský odborník Francesco Calzona to pri nástupe na slovenskú reprezentačnú stoličku nemal ľahké. Čelil kritike, niekedy až posmeškom. Napriek tomu, že bol pravou rukou takých trénerských bardov ako Luciano Spalleti či Maurizio Sarri, našej (ne)odbornej futbalovej obci vadilo, že nikdy nepôsobil na najvyššom fóre ako hlavný tréner.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Spočiatku za jeho prácu nehovorili ani výsledky. Hneď prvý zápas zaznamenala reprezentácia domácu prehru s Azerbajdžanom (1:2). Do toho prišli ďalšie neúspešné výsledky a kritika na rodáka z Vibo Valentia silnela. Oprávnene. Po prvom zápase kvalifikačnej J-skupiny doma s Luxemburskom 0:0 najvypuklejšie.
Zásadový Talian však nepoložil hlavu na klát krutosti osudu a od prvých chíľ v roli trénera začal budovať nový herný systém a v národnom mužstve nastavil novú atmosféru. Tĺkol hráčom do hláv, že musia byť sebavedomí, že musia byť aktívni. Učil ich systému, ktorý mal zažitý, ktorému rozumel a považoval ho za úspešný.
Posvätenie jeho správnych ťahov prišlo proti Bosne a Hercegovine na konci marca. Na Tehelnom poli sme v 2. kvalifikačnom zápase vyhrali 2:0. Po góloch Maka s Haraslínom, no hlavne po výbornom kolektívnom výkone. Konštruktívnom. Rozohrávka od brankára, cez obrancov. Nacvičené otváranie útoku, postupný prechod stredom poľa, automatizmy… Odrazu sa všetko začalo preklápať na pozitívnu stranu. Celá Calzonova snaha začala prinášať prvé ovocie.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
