V roku 1926 vyhral Petiot voľby a stal sa starostom. Na tomto poste si chcel nazhromaždiť čo najviac peňazí a bolo mu jedno, akým spôsobom. Päť rokov spreneveroval peniaze z mestských fondov, aj preto ho z postu starostu suspendovali.
V roku 1936 ho vymenovali za civilného lekára s právomocou vypisovať úmrtné listy.
Obete popravoval vo vlastnom dome
Počas 2. svetovej vojny sa po porážke Francúzska v roku 1940 opäť prihlásil na front, tentoraz ako lekár pod pseudonymom Dr. Eugène. Hľadal možnosť, ako opäť zarobiť, preto sa tváril, že chce pomôcť Židom utekajúcim z Francúzska.
Nahovoril im, že im vpichne liek, ktorý ich bude chrániť pred rôznymi chorobami. V injekčnej striekačke sa však nachádzal smrteľný jed s kyanidom. Marcel Petiot potom sledoval, ako umierajú. Následne nebožtíkov okradol a ich telá spálil.
Susedia sa sťažovali na nepríjemný zápach a množstvo dymu, ktorý vychádzal z jeho komína. Zalarmovali preto políciu, ktorá našla v jeho dome pozostatky ľudských tiel zmiešané s uhlím, naložené v bareloch s vápnom. Po celom dome porozhadzované kufre, oblečenie a majetok obetí.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Na súde sa právnikom vysmial
V roku 1943 ho zatkli a uväznili. Policajtom povedal, že telá patria mŕtvym nacistom, a tak ho prepustili na slobodu. O rok neskôr, po oslobodení Francúzska, ho opäť zatkli. V jeho dome opäť objavili niekoľko desiatok mŕtvych tiel.
Tvrdil, že patria nacistickým bojovníkom proti odporu, nepriateľom Francúzska. Obvinili ho z 27 vrážd, aj napriek tomu, že sa počas súdneho procesu priznal k zabitiu až 63 ľudí.
Príbuzní Petiotových obetí najali 12 občianskych právnikov, ktorým sa vrah posmieval a tvrdil, že obete boli kolaborantmi s nacistami alebo dvojitými agentmi.
Uznali ho vinným a odsúdili na trest smrti sťatím gilotínou 25. mája 1945.
