Aj keď sa budeme rizikovým oblastiam vyhýbať, mali by sme sa po návrate z lesa prekontrolovať celé telo. Zvýšenú pozornosť by sme mali upriamiť na vlasovú časť hlavy, slabiny a podpazušia, miesta za ušami, podkolenné jamky a oblasť intímnych miest, kam sa kliešť najčastejšie prisáva.
Avšak, aj keď dodržíme všetky opatrenia, môžeme sa encefalitídou či boreliózou nakaziť aj nepriamo. A to konzumáciou neupraveného mlieka a mliečnych výrobkov. „Konkrétne vírus kliešťovej encefalitídy sa môže prenášať aj pitím čerstvého, tepelne nespracovaného ovčieho či kozieho mlieka alebo zjedením výrobkov z takéhoto mlieka, ako sú napríklad syry alebo bryndza. Surové ovčie alebo kozie mlieko preto treba pred konzumáciou prevariť. Syr vyrobený zo surového mlieka je potrebné aspoň opiecť z oboch strán. Vírus kliešťovej encefalitídy sa ničí pri teplote 70 °C,“ upozornili hygienici s tým, že od začiatku roka bolo nahlásených dovedna 116 prípadov kliešťovej encefalitídy (z toho v 12 prípadoch bol potvrdený prenosu vírusu kliešťovej encefalitídy cez tepelne nespracované výrobky z mlieka) a 1 183 prípadov lymskej boreliózy.
Čo robiť, ak si na tele nájdeme kliešťa. V minulosti bolo zvykom parazita potrieť olejom alebo ho točiť v smere hodinových ručičiek. Teraz sú však odporúčania iné. „Kliešťa uchopte pinzetou čo najbližšie ku koži a vyťahujte ho plynulým kolmým ťahom smerom od kože. Postupujte pomaly a bez točenia. Ak ho potrebujete z kože uvoľniť, opatrne ním zakývajte zo strany na stranu a opäť skúste plynulo ťahať smerom od kože. Kliešťa nevykrúcajte prudko do strán, mohli by ste ho pretrhnúť – je dôležité ho nepoškodiť a nerozmliaždiť,“ odporučili odborníci. Podľa ich slov by sme za žiadnych okolností na neho nemali kvapkať olej, lebo sa začne dusiť a vyvráti natrávenú krv späť do rany.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
