Zvolený americký prezident Donald Trump uvažuje o možnostiach, ako zabrániť Iránu vo výrobe jadrových zbraní, pričom jedným z posudzovaných variantov je preventívny vzdušný úder, napísal v piatok denník The Wall Street Journal.
Zároveň upozornil, že takýto prístup by znamenal radikálny odklon od doterajších amerických snáh obmedziť jadrové ambície Iránu prostredníctvom diplomacie a sankcií. Irán však dlhodobo tvrdí, že sa o vývoj jadrových zbraní neusiluje. Možnosť vzdušného úderu na Irán s cieľom zabrániť Teheránu vo vývoji jadrových zbraní teraz podľa zdrojov WSJ vážnejšie zvažujú niektorí členovia Trumpovho prípravného tímu.
O veci zároveň uvažujú v kontexte pádu režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada a izraelskej ofenzívy proti libanonskému šiitskemu hnutiu Hizballáh, čo v oboch prípadoch oslabilo úlohu Iránu ako mocného hráča v blízkovýchodnom regióne.
Nechce začať vojnu
Nedávno zverejnené správy o iránskych jadrových aktivitách zároveň zvýšili naliehavosť problému. Všetky rokovania Trumpovho tímu o tom, ako zastaviť Irán v jeho jadrových ambíciách sú však podľa WSJ v ranej fáze. Trump izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi podľa zdrojov WSJ pri nedávnych telefonátoch povedal, že sa obáva, že sa Iránu za jeho vlády podarí získať dostatok vysoko obohateného uránu potrebného na výrobu jadrovej bomby. Tomu chce Trump zabrániť, ale zároveň nechce vyprovokovať vojnu, najmä ak by do nej boli vtiahnuté Spojené štáty.
V roku 2015 Irán podpísal so Spojenými štátmi, Európskou úniou, Veľkou Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou dohodu, známu pod skratkou JCPOA, v ktorej súhlasil s kontrolami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) vo svojich jadrových zariadeniach.
Dohovor mal spomaliť iránsky jadrový program výmenou za zrušenie protiiránskych sankcií. USA ale od dohody za Trumpovej vlády v roku 2018 jednostranne odstúpili a sankcie proti Iránu obnovili. Teherán potom začal dohodu porušovať, pričom začal obohacovať urán na 60 percent.
Irán má dostatok vysoko obohateného uránu
Uránové obohacovanie je proces, ktorý v prírodnom uráne mení koncentráciu uránu-235, teda štiepiteľného izotopu. Zatiaľ čo pre využitie v medicíne je potrebné len minimálne obohatenie a pre využitie ako palivo v jadrových elektrárňach obohatenie radovo v percentách, v prípade využitia pre jadrovú zbraň je potrebné obohatenie na 90 a viac percent.
Irán má teraz dostatok vysoko obohateného uránu na výrobu štyroch jadrových bômb a je tak jedinou krajinou, ktorá nemá jadrové zbrane a ktorá vyrába urán obohatený na 60 percent, uviedol WSJ. Premena týchto zásob na jadrové palivo vhodné pre zbrane by trvala len niekoľko dní. USA pritom predtým uvádzali, že výroba jadrovej bomby by Iránu trvala niekoľko mesiacov.
Trumpov tím teraz zvažuje dve možné stratégie. Jedna z nich počíta s vyslaním ďalších amerických síl, lietadiel a bojových lodí na Blízky východ a s predajom sofistikovaných zbraní Izraelu v kombinácii s tvrdými sankciami proti Iránu v snahe prinútiť Teherán k diplomatickému riešeniu krízy.
Druhým variantom je pohroziť vojenskou silou v kombinácii so sankciami. Ktorý variant by si Trump vybral, podľa WSJ nie je jasné. V rozhovore s časopisom Time publikovanom vo štvrtok ale Trump nevylúčil vojnu s Iránom so slovami, že „stať sa môže čokoľvek“.
