Donald Trump sa počas svojej predvolebnej kampane netajil tým, že jeho cieľom je urobiť Ameriku opäť bohatou. Jedným z hlavných nástrojov, ktorými to plánoval dosiahnuť, bolo zavedenie dovozných ciel. V roku 2025 sa tieto zámery naplnili a clá začali platiť pre celý svet.
Trump tento krok oslavuje ako „deň oslobodenia Ameriky“. No zatiaľ čo v Bielom dome zaznievajú slová o víťazstve, v ekonomickom svete narastá nervozita.
Ekonomické náklady pre USA aj ich partnerov
Hoci Trump tvrdí, že clá prinesú peniaze do rozpočtu, podporia domácu výrobu a vytvoria pracovné miesta, skúsenosti hovoria niečo iné. Príklad z roku 2018, keď boli zavedené clá na práčky, ukazuje realitu: áno, vzniklo niekoľko pracovných miest, no za cenu vyšších cien pre spotrebiteľov.
Práčky zdraželi o 12 %, sušičky o takmer 100 dolárov a bežní Američania platili viac – bez toho, aby skutočne profitovali.
„Existuje mýtus, že ak zavediete clá na dovoz, domáci výrobcovia nezmenia ceny. To jednoducho nie je pravda,“ upozorňuje na pravda.sk ekonóm Douglas Irwin.
Slovensko ako nepriamy terč
Hoci sa clá týkajú priamo USA, dopady sa prejavujú aj v krajinách ako Slovensko. Mnohé slovenské firmy sú napojené na globálne dodávateľské reťazce. Automobilový sektor, ktorý je jedným z pilierov slovenskej ekonomiky, bude zasiahnutý najmä vtedy, ak sa export automobilov alebo ich komponentov do USA stane nevýhodným. Viaceré slovenské fabriky sú subdodávateľmi nemeckých a kórejských výrobcov, ktorých sa clá dotýkajú priamo.
Zvýšené náklady, nižší dopyt a neistota v objednávkach môžu viesť k prepúšťaniu alebo spomaleniu výroby. Napríklad Volkswagen už dočasne pozastavil dovoz áut z Mexika po železnici a autá prichádzajúce loďami z Európy zostanú v amerických prístavoch. ďalší export sa samozrejme neplánuje.
Inflácia a drahšie hypotéky
Zavedenie ciel má vplyv aj na infláciu. Vyššie ceny dovážaných produktov sa prenášajú na konečných spotrebiteľov. A keď ceny rastú, centrálne banky reagujú zvyšovaním úrokových sadzieb. V USA to znamená drahšie hypotéky a pomalší ekonomický rast. Pre krajiny napojené na americký trh to môže znamenať znížený export a menšiu konkurencieschopnosť. Slovenské firmy sa tak môžu ocitnúť v situácii, keď budú mať produkty, ktoré nebude kam predávať – alebo budú predávať so stratou.
Cla ako politický nástroj
Donald Trump však clá nevyužíva len ako ekonomický nástroj. Často nimi hrozí aj v rámci zahraničnej politiky. Tvrdí, že clá majú prinútiť Mexiko a Kanadu konať proti pašovaniu drog alebo migrantom. Rovnako chce týmto spôsobom donútiť Európsku úniu zvyšovať výdavky na obranu. Týmto spôsobom sa obchodné nástroje menia na páky politického nátlaku. Odborníci ale varujú, že ide o znakom diplomatického zlyhania.
„Clá môžu byť efektívne len vtedy, keď majú jasný cieľ, sú časovo obmedzené a dôkladne naplánované. Inak môžu spôsobiť viac škody než úžitku,“ hovorí na pravda.sk profesor ekonómie Vladimir Tjažeľnikov z Univerzity v Sydney.
Drahšie autá, menej zákazníkov
Obchodná vojna najviac zasahuje automobilový priemysel. Komponenty často prechádzajú hranicami medzi USA, Mexikom a Kanadou aj desaťkrát. Clá na oceľ a hliník zvyšujú výrobné náklady, čo sa prenáša do cien vozidiel. Niektoré modely môžu zdražieť až o štvrtinu.
Pre bežného spotrebiteľa je to zásadná zmena, ktorá sa môže premietnuť do odkladu kúpy nového auta. Pre výrobcov je to signál na zníženie výroby – a to sa následne odrazí aj na slovenských pracovných miestach v tomto sektore.
Kto na tom získa?
Zavedenie ciel má, paradoxne, svojich víťazov. Ide o úzky okruh firiem, ktoré vedia využiť vzniknuté podmienky. Trump ich rád pozýva do Oválnej pracovne, kde spolu oslavujú vznik nových pracovných miest. No za oponou sa nachádzajú tisíce malých a stredných podnikov, ktoré sa musia vyrovnávať s rastúcimi nákladmi a neistotou.
Trump vo svojich vyjadreniach tvrdí, že clá pomôžu krajine splatiť dlh a že vďaka nim bude Amerika bohatšia. Skutočné výpočty však ukazujú, že výnosy z ciel nemôžu pokryť ani pätinu súčasného rozpočtu. Realita je oveľa zložitejšia, ako sa môže na prvý pohľad zdať.
