Smutné prvé výročie si pripomenuli manželia Petra a Otto Weiterovci, Marcela Laiferová, manažér Evy Mázikovej Noro Meszároš a prišla aj exmanželka Karola Duchoňa Elena, spolu s jedinou dcérou Danou Miklášovou.
„Tento deň som prežila v zhone, aby som všetko stihla. Zase musím spomenúť moju kamarátku Betku. Nebyť jej, tak to nestíham. Zohnala mi kvety, ona je úžasná. Je to skvelá žena. Ona je môj anjel strážny. Pokladám ju za najlepšieho človeka. Mám ju veľmi rada. Ráno, keď som sa zobudila, tak som rozmýšľala, čo si oblečiem. A ten čas tak potom pomaly plynul. Potom prišla po mňa Betka. V tento deň Dušanko zomrel. Niekto povie, že musím tak alebo onak myslieť. No to sa ľahko povie. Ale keby toto niekto prežil… Viete, tu je možno chyba, že sme nemali deti. My sme o jedno prišli,“ zdôverila sa Majka, ktorá prežíva všedné dni osamote a v smútku.
Personál prosila o možnosť návštevy
Priznáva, že ak by sa im narodil syn alebo dcéra, určite by jej prišli pomôcť či zaobstarali nákup. „Ja som na všetko komplet sama a preto mám anjela strážneho. Nikto mi nezavolá. Všetci zabudli. Prisahám. Ani rodina, ani Dušanova, ani moja. Je tu dnes moja sestra? Nie je! Vedela o tom. Povedala, že príde. Nechcem krivdiť, možno, že sa niečo stalo. Naozaj ťažko sa mi o tom hovorí, lebo mám tých ľudí rada. Ale že si nespomenú na človeka, ktorý zostal úplne takto odpísaný sám v jednom veľkom dome, ktorý mi je ako hrobka alebo basa. Je to pre mňa ťažké. Nebyť mojej kamarátky, tak som úplne mimo,“ dodáva.
Najviac ju bolí, že v posledných chvíľach tesne pred smrťou sa vlastne s manželom nedokázala rozlúčiť. „Videla som ho už len v umelom spánku. Čo bola veľká škoda. My sme sa vlastne po takom dlhom živote a láske ani nerozlúčili. A to ma bolí. Lekári ho hneď brali a nedovolili mi ísť k sanitke, že mám zavolať poobede. Volala som trikrát. O piatej, o šiestej, o siedmej. Povedali mi, že nemôžem prísť. A tretíkrát mi povedali, že jeho stav je veľmi kritický,“ rozpamätá sa na osudné momenty.
Personál prosila, či môže za manželom prísť na pár minút, tí ju však odbili, aby prišla na ďalší deň. „Prišla som, a už bol v umelom spánku. Takže my sme sa ani nerozlúčili. Nevedela som, že to je také vážne. Denne bral 32 tabletiek + 5 ďalších. Mal Parkinsona a plno iných diagnóz. Ani sa nečudujem, že to telu dalo zabrať,“ dodáva vdova so slzami v očiach.
Galéria: Mária a Dušan Grúňoví
Marcela už tušila, že je zle
Veľkou oporou jej bola speváčka a známa astrologička Marcela Laiferová, ktorá už tušila, že je zle. „Zavolala mi večer pred Dušanovým odchodom a povedala mi, Majka, zapál si sviečku, a ja zapálim tiež a budeme sa modliť. Aby skôr a ľahšie mohol odísť. Pusť ho, povedala mi Marcelka. Tak sme to urobili a Dušan naozaj ráno zomrel. Ona to už vedela, že sa blíži koniec. Veľmi ju mám rada, a veľmi ju ako speváčku uznávam. Je aj lekárka, ale to, že ona mala ten pocit, že mi má zavolať… Na druhý deň ráno bol Dušanko mŕtvy,“ hovorí so žiaľom v hlase vdova Majka.
Manžela si pripomína skladbami, televízor a všetko ostatné je jej ukradnuté. „Pustím si Dušanovo cédečko a to ma upokojuje. Ten jeho hlas je úžasný. Ide z neho pokoj. Viete čo, on bol nedocenený. Lebo Dušan bol fakt pán spevák, ktorý hral na tri hudobné nástroje. A keď boli napríklad Legendy popu, tak Dušan neexistoval, ale boli tam, nechcem uraziť, mladší. On bol československá legenda. A Česi o ňom krásne napísali. Aj vydali cédečko najväčších hitov z roku 1975, 1980, neviem presne. A Dušan tam má dve pesničky. On aj pre Čechov naspieval veľa pesničiek, napríklad Ó, Mc Donald, ten si žil,“ dodáva s menším pocitom krivdy.
Dostane ocenenie?
Na obrazovkách verejnoprávnej televízie sa už niekoľko mesiacov vysiela relácia Sieň slávy, v ktorej významné osobnosti dostávajú toto ocenenie. Naposledy rozdali cenu In Memoriam spevákovi Karolovi Duchoňovi, ktorú si prevzala jeho jediná dcéra Danka, o čom sme informovali v nedávnom článku.
Vdovu po Dušanovi Grúňovi zatiaľ nikto z televízie neoslovil o epizóde, ktorá by bola venovaná výraznému spevákovi.
„Zaslúžili by si to viacerí, aj napríklad Oľga Szabová. Oni tam majú aj veľa hercov. Takže neverím tomu. Bolo by to pre mňa veľké prekvapenie, ale hlavne pocta Dušanovi. Ja už po jeho smrti nič nemám, ale on má iné ocenenia, ktoré dostal. Len mrzí ma to, chceli si ním aj knihu napísať, nedovolil to, že nie, že všetko už bolo povedané. Na čo bude tá kniha? Vo výpredaji? Nechcel už,“ dodala na záver.