„Európska časť NATO teraz rozhodne nie je pripravená na vedenie dlhého konfliktu,“ povedal k tomu Smetana. Množstvo štátov čaká „bolestivé rozhodovanie“ o investíciách do kľúčovej techniky a zásob munície, v čom vojna na Ukrajine ukázala „zásadné nedostatky“. „Debaty sa povedú aj okolo toho, či je možné udržať model profesionálnej armády, na ktorý prešli po konci studenej vojny mnohé štáty s vidinou úplne odlišnej podoby medzinárodno-bezpečnostného prostredia, než aké vidíme dnes,“ dodal.
Asi najčastejší protiargument znie, že Rusko je zrejme veľmi ďaleko od prípadného víťazstva na Ukrajine, a ak by k nemu došlo, bude potrebovať čas na zotavenie.
Podľa Smetanu nie je nereálne očakávať, že keby sa Rusku vyhrať podarilo, môže vyjsť z vojny nielen sebavedomejšie, ale aj vojensky silnejšie. Mohlo by totiž mať armádu po čiastočnej mobilizácii s čerstvou bojovou skúsenosťou a priemysel nasmerovaný na vojnové potreby. „Ale tiež môže skončiť porazené s obrovskými stratami a kolabujúcou ekonomikou,“ dodal.
Na to sa podľa Galeottiho teraz často zabúda: ľudia považujú skoro za samozrejmé, že Rusko po vojne nájde odhodlanie a silu, aby ďalej obetovalo všetky zdroje na doplnenie strát, stihlo ich nahradiť za pár rokov a potom „napochodovalo do Európy“.
„To ale znamená, že máme predpokladať, že Rusko vydrží alebo dokonca ešte navýši súčasné rekordné výdavky a bude v tom roku za rokom pokračovať, že priemysel to zvládne a že obyčajní Rusi sa budú pokorne zmierovať s nevyhnutným poklesom životnej úrovne. Pokiaľ sa toto stane, potom áno, je nemožné vylúčiť, že Západu hrozí nebezpečenstvo,“ napísal.
Môže zaútočiť a vyviaznuť bez absolútnej vojny
Tretím argumentom pre varovanie pred vojnou je hypotéza, že Rusko môže dosiahnuť zisky a potom ľahko vycúvať s pomocou vyhrážok jadrovými zbraňami.
Podľa Smetanu sa o takomto scenári v NATO hovorí od roku 2014. Do centra pozornosti sa nedávno dostal, keď naňho upozornil na sieti X bezpečnostný expert Fabian Hoffman z Univerzity v Osle, ktorý uviedol, že Rusko nestojí o rozsiahly pozemný konflikt s NATO, ale len o rýchly vpád sprevádzaný mohutným vzdušným útokom na infraštruktúru nasledovaný vyhlásením, že obsadené územie je pod jadrovým dáždnikom a akýkoľvek pokus NATO o znovudobytie bude braný za útok na Rusko.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
