„Prečo by riskoval? Ukrajina (a Bielorusko) pre neho a pre mnoho Rusov majú význam. Fínsko, Estónsko alebo Poľsko nie. On sa nesnaží obnoviť cárske impérium ani Sovietsky zväz,“ napísal analytik a položil otázku, že keby to tak bolo, prečo by sa to už netýkalo napr. aj Arménska a Kirgizska. „On stavia na predsudkoch a hlboko skreslenom pohľade na históriu, kvôli ktorému môže považovať Ukrajinu za de facto súčasť dedičstva Moskvy,“ dodal Galeotti.
Podobne hovoril aj odborník na jadrovú bezpečnosť a odzbrojenie z inštitútu OSN UNIDIR Pavel Podvig, podľa ktorého nič z toho, čo umožnilo inváziu na Ukrajinu, v prípade útoku na NATO „jednoducho nie je“.
„Nechcem povedať, že Rusko malo na inváziu dobrý dôvod, ale jeho vedenie mohlo byť presvedčené, že to bude rýchla záležitosť a že Západ sa do toho nebude pliesť. Že to bude taký Krym 2.0. V prípade útoku na NATO ale neexistuje dôvod, prečo by si ktokoľvek mohol myslieť, že to bude aféra na pár dní,“ povedal Podvig. „Na rozdiel od Ukrajiny medzi Ruskom a východnými štátmi NATO tiež nie je tisícročné spojenie. Vojna s NATO nemá ani verejnú podporu. Skrátka nevidím, odkiaľ by sa mala vziať energia potrebná na to, aby došlo k takej vojne,“ dodal.
O pár rokov bude v ideálnej pozícii pre útok
Druhým oporným bodom pre varovanie pred útokom Ruska je predpoklad, že to Kremeľ nielenže bude chcieť urobiť, ale že sa bude cítiť aj dosť silný. Čo môže byť faktor, ktorému vývoj posledných mesiacov nemusí úplne odporovať.
„Po prvé, Rusku sa relatívne darí mobilizovať priemysel pre vedenie dlhej vojny a priebežne dopĺňať straty na ľuďoch aj technike. Po druhé, v kontexte znižujúcich sa dodávok západnej pomoci Kyjevu sa materiálna prevaha Ruska, bohužiaľ, začína prejavovať. Po tretie sa prehlbujú obavy, že prípadné víťazstvo Donalda Trumpa v amerických voľbách oslabí odstrašujúcu schopnosť NATO,“ vymenoval dôvody, prečo sa práve teraz môže zdať konflikt s Ruskom reálnejší Michal Smetana, český bezpečnostný expert.
Inými slovami: ako sa mení dynamika konfliktu na Ukrajine a Rusku sa darí mať materiálne navrch, rastú obavy, že vojnu vyhrá a navyše z nej vzíde silnejšia. A potom je tu neistota, čo sa bude diať, ak sa prezidentom USA stane Trump, ktorý vyhlásil, že by pred Ruskom nebránil štáty, ktoré nedávajú na obranu dosť peňazí. Teda obava, či sa Európa môže spoľahnúť na najsilnejšiu armádu NATO, ktorú okrem Trumpa posilňuje aj tenzia medzi USA a Čínou.
Potom je tu téma nepripravenosti európskych krajín, ktoré sú síce ekonomicky neporovnateľne silnejšie ako Rusko a usilovne zvyšujú výdavky na obranu, ale podľa pred vojnou varujúcich hlasov nie dosť rýchlo.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
