„UI však nie je jedna a nemá vlastnú vôlu, sú to tisíce navzájom nezávislých systémov nasadených na riešenie rôznych úloh. Preto radšej používam označenie „inteligentné systémy“ či „inteligentné technológie“,“ dodáva odborník.
UI tiež dokáže napísať odbonú prácu, odmoderovať spravodajskú reláciu, upravovať (či rovno vytvárať nové) fotografie, odpovedať ako zákaznícky agent v čete a v reálnom čase či spracovať a analyzovať obrovské množstvo dát, a to omnoho rýchlejšie a efektívnejšie v porovnaní s ľuďmi. Okrem toho zvláda automatizovať opakujúce sa úlohy, vďaka čomu sa napríklad zamestnanci môžu venovať kreatívnejším úlohám.
„Súčasným systémom UI však chýba to, čo nazývame sedliacky rozum a schopnosť uvažovať kontextovo, teda zaradiť do rozhodovania aj faktory, ktoré neboli explicitnou súčasťou zadania, ale sú relevantné. Hypotetický, a trochu aj sci-fi príklad: máte doma inteligentný robotický systém, ktorý vám pripravuje jedlá. Na základe histórie nutričnej hodnoty vášho jedálnička v predošlých dňoch a údajov z vašich biosenzorov vypočíta, že dnes na večeru potrebujete bielkoviny – mäsité jedlo. Zároveň však podľa stavu vašej chladničky zistí, že sa v nej žiadne mäso nenachádza. V tom okolo robota prejde vaša mačka – výborný zdroj bielkovín… Žiadneho normálneho človeka by nenapadlo uvariť na večeru mačku, ale pokiaľ ste do vášho robotického systému nevložili príslušné obmedzenia, nemá to odkiaľ vedieť – chýba mu sedliacky rozum,“ dodáva Takáč pre Startitup.
