Budí vás v noci nepríjemné vŕzgavé zvuky tiahnuce sa z úst vášho partnera? Alebo sa naopak na to isté sťažuje on? Bruxizmus, ako sa odborne nazýva škrípanie zubov, sa môže objaviť aj cez deň. Nejde rozhodne o novodobý problém, za ktorý by snáď mohla hektickosť dnešnej doby a takmer všadeprítomný stres, aj keď ten zohráva svoju úlohu, uvádza idnes.cz.
Pojem bruxománia sa objavil už začiatkom dvadsiateho storočia a v roku 1931 bol označený za psychologický fenomén. Moderné vedecké štúdie tento názor vyvracajú. Čo všetko tento jav obnáša a aké negatívne zdravotné dopady so sebou nesie?
Príčiny bruxizmu
Bruxizmus sa najčastejšie vyskytuje v noci, ale nie je výnimočné, ak sa objaví aj počas dňa. Ide o podvedomú aktivitu, pri ktorej človek nevie, že škrípe zubami, kým ho na to neupozorní niekto iný. Medzi príčiny patrí stres, úzkosť, zvýšené psychické napätie a u dennej formy aj intenzívne sústredenie či bolesť. U detí môže škrípanie zubov súvisieť s infekčnými ochoreniami, ktoré po uzdravení zvyčajne vymiznú.
Negatívne dopady na zdravie
Škrípanie a zatínanie zubov môže spôsobiť množstvo zdravotných problémov. Tieto problémy zahŕňajú preťažovanie zubov, nadmerné obrusovanie žuvacích plôšok, a dokonca aj ovplyvnenie parodontu, ktorý drží zuby na mieste. Ďalšími možnými prejavmi bruxizmu sú bolesť čeľustného kĺbu, napätie v oblasti krku a šije, časté bolesti hlavy a zvýšená únava. Dlhodobé zatínanie čeľustných svalov môže viesť k ich zatuhnutiu a chronickým bolestiam.
Všeobecne sa odhaduje, že škrípanie zubov postihuje približne 10 až 20 % dospelej populácie. Niektoré štúdie uvádzajú hornú hranicu až 91 %, pričom častejšie sa vyskytuje u osôb s poruchami čeľustného kĺbu.
Zaujímavé je, že denný bruxizmus je dvakrát častejší ako nočný, najmä u žien. Tento jav sa najčastejšie objavuje u detí a mladých dospelých, zatiaľ čo jeho výskyt klesá vo veku 45 – 60 rokov a v starobe sa objavuje veľmi sporadicky. Dôvodom je, že s narastajúcim vekom sa znižuje svalová sila, čím ubúda aj škrípanie zubov.
Psychológia bruxizmu
Existuje zaužívaný názor, že bruxizmus spôsobujú stres a úzkosť. Odborné štúdie však ukazujú, že tieto faktory nevytvárajú bruxizmus, ale môžu zhoršiť jeho prejavy. Ľudia s bruxizmom reagujú na stres zvýšeným napätím žuvacích svalov a následným škrípaním zubov.
Liečba bruxizmu
Pri liečbe bruxizmu je dôležité neobmedzovať sa iba na oblasť stomatológie. Je potrebné zapojiť aj fyzioterapiu, ktorá sa zameriava na svaly. Dôležité je zohľadniť aj držanie tela, pretože postavenie zubov ovplyvňuje celkové postavenie tela.
Liečba zahŕňa prácu so svalmi a posturou, ktorú vedú fyzioterapeuti, a ochranu zubov, ktorú zabezpečuje stomatológ. Špeciálne dlahy, ktoré sa používajú na denné aj nočné nosenie, chránia zuby a uvoľňujú svaly. Tieto dlahy môžu dlhodobo zlepšiť aj zdravé držanie tela.
Podľa zubnej lekárky Nikolletky Benešovej: „Nasadzujú sa na dolný alebo horný zubný oblúk a sú vyrobené z jemného termoplastického materiálu. Pokiaľ nie je dlaha zhotovená priamo u zubného lekára, je možné využiť aj individualizovateľné dlahy, ktoré je možné opakovane upravovať podľa potreby užívateľa.“
Liečba bruxizmu si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zohľadňuje všetky aspekty tejto problematiky. Ak máte podozrenie na bruxizmus, neváhajte vyhľadať odborníka a začnite s liečbou, aby ste predišli vážnym zdravotným problémom.
