Na Antarktíde sa nachádza mnoho sopiek, väčšina z nich je neaktívna. Avšak stále sa nájde osem až deväť, ktoré sa považujú za aktívne. Jedna z nich je podľa vedcov mimoriadne jedinečná, chrlí údajne kúsky zlata.
Portál IFL Science informuje, že na Antarktíde sú desiatky sopiek, z ktorých väčšina sa nachádza v Západnej Antarktíde a v krajine Marie Byrd. Jedna štúdia z roku 2017 identifikovala len v tejto časti kontinentu 138 sopiek a v nedávnej histórii zaznamenali erupcie troch z nich. Nedávny výskum zhromaždil ľadové kryhy z Antarktídy, ktoré naznačujú, že kontinent bol počas poslednej doby ľadovej zničený gigantickými sopečnými erupciami.
Jednou z najzúrivejších sopiek na kontinente je Mount Erebus, najvyššia aktívna sopka v Antarktíde a najjužnejšia aktívna sopka na Zemi. Má nadmorskú výšku 3 794 metrov a je pomenovaná po zosobnení temnoty v gréckej mytológii. Hovorí sa, že Mount Erebus vybuchol, keď ho kapitán Sir James Clark Ross prvýkrát uvidel v roku 1841.
Denne vychrlí 5600 eur
Sopka pravidelne vypúšťa oblaky plynu a pary. V minulých záchvatoch sopečnej činnosti bolo známe, že vyhadzovala balvany čiastočne roztavenej horniny známe ako „vulkanické bomby“. Vedci nedávno zistili, že plyny z Erebusu obsahujú malé čiastočky kovového zlata. Odhaduje sa, že sopka denne vychrlí asi 80 gramov zlata, čo predstavuje hodnotu zhruba 6 000 dolárov (takmer 5600 eur), informuje Startitup.
Americkí geológovia objavili v sopečných plynoch častice veľké asi 0,1 až 20 milimetrov a v blízkom snehu častice veľké až 60 milimetrov. Prítomnosť drahého kovu bola zaznamenaná až do vzdialenosti 1 000 km. Hoci sa zlato vyskytuje aj u iných sopiek, Mount Erebus je jedinečný tým, že ho uvoľňuje v kovovej forme, čo predstavuje záhadu, ktorú geológovia ešte stále skúmajú.
Láva uvoľňuje horúci plyn obsahujúci zlato a iné materiály, ktoré sa pri teplote okolo 1 000 °C rozpúšťajú. Plyn sa pri kontakte so vzduchom rýchlo ochladí na teplotu nižšiu ako 100 °C, čo spôsobí zrážanie rôznych materiálov, vrátane kovov, akými sú zinok a meď.
Philip Kyle z Inštitútu baníctva a technológie v Novom Mexiku predpokladá, že zlaté častice vznikajú na povrchu lávy, keď cez ňu uniká plyn. Na Mount Erebus dochádza k uvoľňovaniu plynu relatívne pomalým tempom, čo umožňuje časticiam zlata „rásť“ počas niekoľkých minút alebo dokonca hodín, než sú odnesené plynmi do vyšších vrstiev atmosféry. Viacerí vedci sa zhodujú, že práve preto je sopka jedinečná a unikátna.
