Jedlo z ulice
O párkoch v rožku, mastných langošoch s kečupom, trdelníkoch a ďalších fajnostiach z nášho pouličného fastfoodu by sa asi dlho prežiť bez následkov nedalo.
To ázijské a africké krajiny kultúru pouličného jedla kultivujú k rozmanitosti po stáročia, takže si tam skutočne pochutí každý. A lacno. Za plnohodnotné jedlo v thajskej reštaurácii bežne zaplatíte v prepočte dve až tri stovky korún. Chuťovky od pouličných predajcov vás pritom zasýtia podobne, ale za desatinu ceny. A je skutočne z čoho vyberať. Ani v Indii to nie je iné. Plnené placky, šatôčky samosa a „šišky“ aloo tikki zaobstaráte do desaťkorunáka aj v Kalkate.
Turisti majú vo zvyku sa preventívne pouličným dobrotám vyhýbať. Nielen preto, že sa obávajú ich zloženia, štítia sa neznámych špecialít. Ale aj kvôli hygiene. Úplne nepárne ich obavy nie sú. Stále ale platí, že k nejakej črevnej príhode sa môžu exotickou kuchyňou prepracovať aj v tej solídnej reštaurácii. S pouličným jedlom riskujete podobne, ale získavate tým bezprostredný zážitok navyše. Kontakt s miestnou realitou. A iste, šetríte na výdavkoch. Pokrmy od pouličných predajcov vás zasýtia a nespomalia v objavovaní krás cudzej krajiny.
Cestovatelia tiež odporúčajú, aby ste si pri skúšaní tých exotických chutí vyberali preferenčne od takých predajcov, u ktorých stánkov sa tvoria rady – a ideálne tam chodia maškrtiť aj miestni. Také majú odbyt, a tiež ten najčerstvejší tovar. Drahšie jedlo v reštauráciách spravidla chutnejšie nebýva. Nakoniec zistíte, že Pad Thai je rovnako lepšie zabalené v papieri ako na tanieri.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
