Nedávno sme oslávili Medzinárodný deň šťastia, ktorý bol vyhlásený Valným zhromaždením OSN. Tento deň nám opäť pripomenul krajinu, ktorá si zaslúžila titul najšťastnejšej na svete. Ktorá krajina to je a aké kroky podnikajú na podporu svojho šťastia a zdravia?
Medzinárodný deň šťastia, ktorý sa slávil 20. marca, je súčasťou dlhodobej diplomatickej iniciatívy Bhutánu, malebného himalájskeho kráľovstva. To už od roku 1972 využíva jedinečný index národného šťastia (GNH), ktorý hodnotí kvalitu života omnoho širším spôsobom, než len z hľadiska tradičného ekonomického ukazovateľa HDP. Tento prístup sa stal inšpiráciou pre mnohé krajiny. A víťazom tohto prestížneho rebríčka sa opäť stalo Fínsko, ktoré sa ôsmykrát po sebe ocitlo na prvom mieste, čím potvrdilo svoje dominantné postavenie v šťastí svojich obyvateľov, podľa správy, ktorá bola vypracovaná s podporou OSN. Informuje portál Diva.
Kým Fínsko oslávilo svoje víťazstvo, Slovensko zaznamenalo pokles, keď z pôvodnej 45. priečky kleslo na 50. miesto. Česko sa taktiež nezaobišlo bez zhoršenia, keď kleslo z 18. na 20. priečku. Ostatné krajiny v regióne na tom boli o niečo lepšie – Rakúsko skončilo na 17. mieste, Poľsko na 26. a Maďarsko sa ocitlo na 69. priečke.
Fíni idú po práci do „lekárne pre chudobných“
Jedným z najznámejších fínsko-tradičných zvykov je pravidelná návšteva sauny a ľadových kúpeľov. Táto kombinácia tepelnej terapie je považovaná za efektívnu metódu na zlepšenie celkového zdravia.
Fíni veria, že striedanie extrémnych teplôt, ako je pobyt v horúcej saune a následne ponorenie do studenej vody, má nielen fyzické, ale aj psychické benefity.
Novinárka Katja Pantzar, ktorá spolu s Caritou Harju napísala knihu Sila tepla a chladu, zdôrazňuje, že adaptácia na zmeny teploty pomáha stimulovať celé telo a zlepšuje jeho výkonnosť.
Sauna bola už od dávnych čias neoddeliteľnou súčasťou fínskeho života a je považovaná za „lekáreň pre chudobných“. Tento pojem naznačuje, že sauna je jednoduchý a dostupný spôsob, ako sa postarať o svoje zdravie bez potreby drahých liekov či odborných zásahov.
Treba začať pomaly
Pri kontrastnej terapii, ktorá kombinuje saunovanie a otužovanie, je kľúčové začať pomaly a postupne zvyšovať intenzitu. Technika malých krokov je veľmi dôležitá, pretože telo si musí zvyknúť na extrémne teplotné zmeny. Prvých niekoľko návštev sauny by malo byť krátke, aby si telo na vyššie teploty zvyklo. Začnite napríklad s pár minútami a postupne predlžujte čas strávený v teple.
Pri otužovaní je zase dobré začať pomaly. Najprv si môžete ponoriť len nohy na niekoľko sekúnd a postupne zvyšovať čas, ktorý strávite vo studenej vode, aby ste sa uistili, že je táto aktivita pre vás vhodná.
Autori knihy varujú, že po ponorení do ľadovej vody je dôležité sa zohriať. Taktiež upozorňujú, že ľudia s rôznymi zdravotnými problémami, najmä so srdcom, by sa mali pred začatím saunovania alebo otužovania poradiť s lekárom.
Katja Pantzar v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ak sa v saune necítite dobre, máte pocit, že je vám príliš horúco alebo máte problémy s dýchaním, je dôležité okamžite opustiť saunu a nepreťažovať svoje telo.
Ako často Fíni chodia do sauny a do ľadovej vody?
Vo Fínsku je sauna neoddeliteľnou súčasťou každodenného života a je veľmi obľúbená. S počtom 3,3 milióna sáun (vrátane verejných aj súkromných) je to v podstate tradícia, ktorá patrí k fínskej kultúre. Na porovnanie, krajina má približne 5,5 milióna obyvateľov. Fíni však väčšinou preferujú saunovanie v noci alebo po práci, nie pred ňou, pretože sa po saune cítia veľmi uvoľnení a pripravujú sa na relaxáciu, nie na pracovné povinnosti.
Saunovanie je neoddeliteľne spojené s konceptom sisu – fínskej filozofie, ktorá zdôrazňuje pevnosť, odhodlanie a silu vôle. Tradične je tiež najlepšie saunovať sa bez oblečenia, čo podporuje pocit úplnej slobody a uvoľnenia.
Pokiaľ ide o otužovanie, viac než 720 000 Fínov sa pravidelne kúpe v ľadovej vode, najmä v zimných mesiacoch, čo je stále populárnejšie aj medzi mladšími generáciami. Medzi najznámejších otužilcov patrí 29-ročná Elina Mäkinen, ktorá je priekopníčkou v tomto športe. Ako prvá Fínka preplávala ľadovú míľu (1,6 km) pri teplote vody pod 5 stupňov Celzia.
