Po období vylučovania oocýst toxoplazma migruje do svalov a orgánov mačky, kde sa opuzdrí a mačka prestáva byť pre človeka nebezpečná. Vedci ale zdôrazňujú, že zdraví imunokompetentní ľudia aj tehotné ženy, ktorí už boli v minulosti vystavení infekcii a majú pozitívne protilátky proti Toxoplasma gondii, sa nemôžu znova nakaziť.
Parazitológovia odporúčajú ako prevenciu umývanie ovocia a zeleniny, ktoré by mohli byť kontaminované pôdou, a teda potenciálne aj mačacím trusom.
Ako doplnili, pri tepelnej úprave by teplota vo vnútri mäsa mala dosiahnuť minimálne 70 stupňov Celzia po dobu troch minút. Ochorenie ničí podľa nich aj zmrazenie na mínus 20 stupňov Celzia po dobu minimálne troch dní.
Nekonzistentné výsledky
Medzitým výskumníci stále nachádzajú podivnejšie účinky infekcie. Keď sa toxoplazma dostane do nášho tela, dokáže infiltrovať centrálny nervový systém a ovplyvniť neurotransmitery. Parazit je spájaný so zmenami osobnosti, vznikom psychotických symptómov a niektorými neurologickými poruchami vrátane schizofrénie.
Spojenie však nedokazuje, že toxoplazma spôsobuje tieto zmeny alebo že parazit bol prenesený na človeka z mačky. Nová analýza 17 štúdií zistila „významnú pozitívnu súvislosť medzi široko definovaným vlastníctvom mačiek a zvýšeným rizikom porúch súvisiacich so schizofréniou“.
„Po úprave pre kovariáty sme zistili, že jedinci vystavení mačkám mali približne dvojnásobnú pravdepodobnosť vzniku schizofrénie,“ vysvetlil tím.
Tu je potrebné mať na pamäti niekoľko dôležitých vecí, ako napríklad skutočnosť, že 15 zo 17 štúdií boli štúdie prípadovej kontroly. Tento druh výskumu nemôže dokázať príčinu a následok a často sa nezaoberá vecami, ktoré mohli ovplyvniť expozíciu aj výsledok. Množstvo skúmaných štúdií malo nízku kvalitu, čo autori tiež zdôrazňujú.
Zistenia boli v rámci štúdií nekonzistentné, ale tie s vyššou kvalitou naznačovali, že asociácie v neupravených modeloch mohli byť spôsobené faktormi, ktoré mohli ovplyvniť výsledky.
Ako dopadli ľudia s duševnými poruchami?
Jedna štúdia nezistila žiadnu významnú súvislosť medzi vlastnením mačky pred dosiahnutím veku 13 rokov a neskorším rozvojom schizofrénie, ale zistila významnú súvislosť pri zúžení vlastníctva mačky na konkrétne obdobie (9 až 12 rokov). Táto nekonzistentnosť naznačuje, že rozhodujúci časový rámec expozície mačiek nie je jasne definovaný.
Štúdia v USA, do ktorej sa zapojilo 354 študentov psychológie, nenašla súvislosť medzi mačkou a skóre schizotypie. Avšak tí, ktorých uhryzla mačka, mali vyššie skóre v porovnaní s tými, ktorým sa to nestalo.
Ďalšia štúdia, ktorá zahŕňala ľudí s duševnými poruchami a bez nich, objavila súvislosť medzi uhryznutím mačkou a vyšším skóre v testoch merajúcich konkrétne psychologické skúsenosti. Dospelo sa aj k záveru, že za to môžu byť zodpovedné, ako napríklad Pasteurella multocida.
Výskumníci súhlasia s tým, že je potrebný lepší a širší výskum, než sa urobia pevné interpretácie. „Na záver, náš prehľad poskytuje podporu pre asociáciu medzi vlastníctvom mačiek a poruchami súvisiacimi so schizofréniou,“ napísali autori.
„Je potrebné viac kvalitných štúdií založených na veľkých reprezentatívnych vzorkách, aby sme lepšie pochopili vlastníctvo mačiek ako kandidáta na faktor modifikujúci riziko pre duševné poruchy.“
