Nižšia rýchlosť uberie sekundy
Za posledné, a súčasne najlacnejšie aj najefektívnejšie opatrenia na zvýšenie bezpečnosti, potom považuje plošné zníženie rýchlosti.
Austrálske mestá sa stále ešte pridržiavajú 50 kilometrov za hodinu, a k tridsiatkam sa uchyľujú len krajne neradi. Chris De Gruyter vidí budúcnosť práve v tej maximálnej tridsiatke, platnej na celom zastavanom území.
„Súčasťou toho experimentu o rýchlosti automobilov a bezpečnosti na uliciach sme všetci už viac ako sto rokov súčasťou a zreteľne vidíme, že vyššia rýchlosť znamená viac problémov,“ vysvetľuje. „Rýchlosť zabíja. Znížiť rýchlosť potom znamená znížiť frekvenciu aj závažnosť dopravných nehôd, znamená to skutočne zachraňovať životy.“
Nižšia rýchlosť totiž znamená lepšie využiť reakčnú dobu vodiča, vyššiu schopnosť zareagovať na neočakávané zmeny situácie. Pri tridsiatkach tiež strácajú ľudia – chodci a cyklisti – strach zapojiť sa cestnej premávky.
Vodiči o obmedzení rýchlosti počujú len neradi, ale protiargument, ktorý použil De Gruyter, by v debate rozhodne zapadnúť nemal. V krátkosti povedané, je už dávno spoľahlivo preskúmané, že väčšina vodičov v mestskej premávke využíva autá na krátke jazdy. K okruhom od piatich do trinástich kilometrov.
Konkrétne napríklad v Perthe autá denne na trasách kratších ako päť kilometrov podniknú 2,8 milióna jázd denne. Aký zásadný vplyv by malo, keby sa z povolených maximálnych päťdesiatok v takom usporiadaní stali tridsiatky? Vodiči by došli do svojho cieľa v priemere o 24 až 48 sekúnd neskôr.
„Chápete? To údajne drastické oneskorenie, vyvolané novým rýchlostným limitom, by ich nestálo ani jednu celú minútu,“ hovorí De Gruyter. A to oneskorenie, ktoré sa nedá vyjadriť ani v jednotkách minút, by dokázalo znížiť počet smrteľných nehôd na mestských cestách o 50-80 percent. „Nestáva sa často, aby stačilo urobiť tak málo pre cieľ, ktorý znamená tak veľa. O dôkazy preto to, že obmedzenie rýchlosti prináša zásadnú zmenu v štatistike nehodovosti, núdza nie je.“
Všetky mestá sveta majú potenciál na to, aby sa stali mestami bez dopravných nehôd. Iniciatíva DEKRA a projekt Vision Zero dokazujú, že je to možné. A Chris De Gruyter, vedúci Centra pre výskum miest na univerzite RMIT v austrálskom Melbourne, dáva dosť príkladov, ako to dosiahnuť.
Obete dopravných nehôd sa javia byť tragickou súčasťou cestnej premávky. Ale byť to tak nemusí, ak je vôľa k zmene.
