Čiže hľadáte staršie kúsky, tie novšie by ste už nespracúvali?
Tomáš: Hľadáme starý nábytok, ale nebránime sa ani socialistickému nábytku. Nevravím však, že novší nábytok nevieme spracovať, napríklad zo stoličky si odrežeme operadlo ak sa nám hodí do projektu. Záleží to od veci, ktorú chceme spracovať alebo vytvoriť.
Ako by ste charakterizovali Váš štýl?
Andrea: Je to rôzny mix štýlov, nemáme ho presne vyhranený, niečo z farmhouse, vintage, industrial, záleží od nábytku. Radi experimentujeme.
Ako vôbec vznikajú upcyklované kúsky? Preveďte nás stručne výrobným procesom.
Andrea: Záleží to od veľkosti, väčšie produkty majú výrobný proces dlhší a tiež to záleží od stavu materiálu a niekedy aj dĺžky tvorivého procesu.
Tomáš: Ak máme napríklad väčší stôl, treba ho obrúsiť, opraviť drobné nedostatky, nafarbiť. Trvá to rádovo desiatky hodín. Tým, že toto nie je naša primárna práca, tak ju robíme vo voľnom čase.
Čomu sa venujete vo svojej primárnej práci? Súvisí to s výrobou nábytku?
Tomáš: Áno, súvisí, ja montujem moderný nábytok. Klienti majú v drvivej väčšine moderný štýl. Moderný nábytok je dosť jednoliaty, všetko musí byť vymerané presne na milimiter. Nám sa páči, pokiaľ je v modernom priestore niečo, čo tam nepatrí. Snažíme sa tvoriť veci, ktoré pochádzajú z minulosti, niečo si už „odžili“ a nepozeráme sa na ne iba ako na kus nábytku. Veľmi sa nám na nábytku páčia stopy používania, človek má potom pocit, že si môže o každej veci vytvoriť vlastný príbeh. .
Pamätáte si na najstarší výrobok, ktorý ste spracúvali?
Tomáš: Na bazáre sme našli stôl vidieckeho typu, za 20 eur, mohol mať maximálne okolo 80 rokov. Teraz sa už momentálne takýto kúsok nevyrába. Netvorili ho klasické tenké dosky, ale dosky z tvrdého dreva, ktorých hrúbka bola aj niekoľko centimetrov. Zaujal nás aj tým, že tento stôl nebol rovný, mal rôzne preliačiny či seknutia. Pôvodní majitelia sa ho chceli zbaviť, no my sme z neho boli úplne nadšení. Trochu sme ho ošetrili, pretože drevo bolo napadnuté červotočmi, prefarbili a vytvorili sme nové úchytky. Vznikol z toho celkom pekný stôl, ktorý nakoniec skončil v Bytči. Novým majiteľom sa perfektne hodil do interiéru a páčil sa im, pretože podobný stôl mala aj ich babička vo svojom dome.
Keď ste spomenuli, že stôl bol napadnutý červotočmi, akým spôsobom ošetrujete takéto drevo?
Tomáš: Existujú rôzne chemikálie, dá sa to však aj s octom, ktorým sa buď drevo natrie alebo sa vpichuje do dierok s červotočmi. No niekedy sa to zachrániť nedá, drevo sa musí celé vymeniť.
Ako pracujete ďalej s odpadom, ktorý vznikne po výrobe produktov?
Tomáš: Pokiaľ ide o nejaké odrezky z dreva, tie zanesiem otcovi, ktorý si s nimi kúri. Pokiaľ máme nejaký väčší odrezok, napríklad nohu zo stola, tak ju ešte spracujeme do nového nábytku. Snažíme sa využiť čo najviac materiálu, aby sme nič nemuseli vyhadzovať.
Andrea: Zo zbytkov viem vytvoriť napríklad aj náušnice či obraz na stenu. Snažíme si brať iba toľko dreva, ktoré čo najviac využijeme, aby nevznikal odpad.
Tvoríte pár, ako tento fakt ovplyvňuje Vašu prácu?
Tomáš: Rozumieme si, neovplyvňuje nás to. Andrea robí tvorivo-umeleckú činnosť a ja sa venujem konštruovaniu. Andrea vidí, čo z danej veci môže vzniknúť a ja verím, že to tak bude.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
