Starosta Belehradu Aleksandar Šapić vyhlásil, že navrhne presunúť pozostatky juhoslovanského exprezidenta Josipa Broza Tita z mauzólea v srbskom hlavnom meste do jeho rodnej dediny v Chorvátsku. Šapić povedal, že takzvaný Dom kvetov, v ktorom sa okrem Titovho hrobu nachádza aj múzeum Juhoslávie, by sa mal zmeniť na múzeum srbských dejín. Titov vnuk to považuje za hanbu.
Podľa Šapićových predstáv by mali byť pozostatky bývalého partizánskeho veliteľa a neskoršieho vodcu komunistickej Juhoslávie prenesené do Kumrovca v Chorvátsku na chorvátsko-slovinských hraniciach, kde sa Tito v roku 1892 narodil.
The #House of Flowers is the resting place of Josip Broz Tito (1892–1980), the President of the Socialist Federal Republic of Yugoslavia, and his wife Jovanka Broz (1924–2013). It is located in Belgrade, Serbia.
My full travel log: https://t.co/Ps98LVHdso pic.twitter.com/DeurMuP4TJ
— Spencer Li (Synapse Trading) (@SynapseTrading) December 28, 2022
„Začnem iniciatívu, aby sa z Domu kvetov stalo múzeum srbských dejín a Josip Broz sa vrátil Chorvátom do Kumrovca,“ napísal Šapić na Instagrame. Otázka Titovho mauzólea by sa podľa neho mala vyriešiť „raz a navždy“ a „najväčší srbskí velikáni“ by tam mali odpočívať nanovo.
V príspevku tiež ocenil Dragoljuba Mihailoviča, kontroverzného generála a veliteľa srbských nacionalistických síl počas druhej svetovej vojny, ktorého Titovi komunisti v roku 1946 popravili okrem iného za kolaboráciu s nacistami. Samotného Tita označil za „zloducha“ nových srbských dejín.
„Je to hanebný nápad,“ povedal pre časopis NIN Titov vnuk Joska Broz, ktorý do roku 2022 viedol marginálnu komunistickú stranu, o snahe odstrániť hrob. Opozícii naklonený časopis vníma iniciatívu Šapića, člena vládnucej Srbskej pokrokovej strany (SNS), ako snahu nastoliť nacionalistické otázky pred dôležitými komunálnymi voľbami v Belehrade, ktoré sa uskutočnia 2. júna.
Kontroverzné dedičstvo
Tito, bývalý doživotný prezident komunistickej Juhoslávie, zanechal v dejinách juhoslovanských krajín kontroverznú stopu. Štát, ktorý viedol, dokázal udržať na uzde etnické napätie, ktoré bolo výsledkom krvavého zúčtovania medzi Chorvátmi a Srbmi – a nielen Chorvátmi – počas 2. svetovej vojny.
Keď však v máji 1980 zomrel, jeho životné dielo sa začalo rúcať. Rozpad mnohonárodnostného štátu v 90. rokoch sprevádzali vojny, ktoré si vyžiadali desaťtisíce obetí.
Srbi sú vo vzťahu k Titovi tradične rozdelení. Ich nacionalistická časť sa snaží revidovať pohľad na antifašistické hnutie počas druhej svetovej vojny a snaží sa vydávať Mihailovićových tzv. četníkov za srbský antifašizmus. Sú tiež proti Titovej vízii decentralizácie, ktorá počas komunistickej Juhoslávie zbavila najpočetnejších Srbov ich dominantného postavenia. Tita pozitívne nevníma ani veľká väčšina obyvateľov Chorvátska.
