Na nemocničné lôžko sa často dostanú pacienti, ktorí by mohli predísť hospitalizácii aj zmenou životosprávy. Problémom zdravotníctva sú aj dlhé čakacie lehoty a chýbajúce ambulancie.
Štatistiky Inštitútu pre stratégie a analýzy (ISA) uvádzajú, že vlani skončilo na nemocničnom lôžku viac než 30-tisíc pacientov, ktorí nemuseli byť hospitalizovaní. Po roku 2019, kedy sa tento počet hýbal na takmer 34,5-tisíca pacientov, ide o najvyššie číslo, píše STVR.
ISA dodáva, že najčastejšou príčinou hospitalizácií sú nesprávna životospráva, zanedbanie prevencie či diagnostiky. Ide pritom o javy, ktoré dokážu ovplyvniť samotní pacienti, aby zmenili životosprávu alebo pravidelne navštevovali lekárov za účelom preventívnych prehliadok. Problémom sú aj dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia, s ktorými sa pacienti musia vysporiadať.
Zdravotné poisťovne uhradili za pacientov, ktorí by nemuseli skončiť na nemocničnom lôžku, 60 miliónov eur, čo je najviac od roku 2019, vyplýva z údajov poisťovní, na ktoré sa odvoláva ISA v ekonomickom prehľade.
Došlo ale k zlepšeniu v prípade počtu hospitalizovaných pacientov s astmou či chronickou chorobou pľúc, naopak oproti iným krajinám stúpa na Slovensku počet pacientov so zlyhaním srdca či diabetom.
„To je práve preto, že aj pacient môže byť nezodpovedný k svojmu zdraviu. Takisto závisí aj od kvality primárnej starostlivosti, špecializovanej starostlivosti. A závisí aj od práce zdravotnej poisťovne, ktorá má pracovať s lekármi, aby mali také programy, ktoré minimalizujú pobyt pacienta v nemocnici,“ vysvetlila zdravotná analytička Jana Ježíková.
Dlhé čakacie lehoty spôsobuje absencia približne tisícok všeobecných ambulancií pre deti a dospelých, vrátane špecializovaných zariadení.
„Pacienti sú neskoro diagnostikovaní alebo dochádza k zhoršovaniu ich chronických ochorení. Tým pádom mnohokrát sa ich stav zachytí buď neskoro, alebo sa natoľko zhorší, že vyžaduje hospitalizáciu,“ ozrejmila prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová.
Ministerstvo zdravotníctva prišlo s návrhom, ako vyriešiť situáciu so zbytočnými hospitalizáciami:
- Podpora prevencie
- Skracovanie čakacích dôb, ktoré sú súčasťou reformy optimalizácie siete nemocníc
- Podpora ambulantnej zdravotnej starostlivosti
- Motivácia poskytovateľov hospitalizovať pacientov efektívne s ohľadom na potrebu a bezpečnosť pacienta
Orosová aj Ježíková dodávajú, že neskorá diagnostika či dlhá čakacia lehota súvisia s nedostatkom financií.„Nemocnica peniaze dostane tak či tak, či urobí málo hospitalizácií, alebo viac. Šetrenie by nastalo len vtedy, keby naozaj financovanie zo strany poisťovní bolo priamo napojené na počet a štruktúru hospitalizácií,“ dodala Ježíková.
