Mexičania boli pomerne priateľskí, obyvatelia Guatemaly a Salvádoru nie.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Nepríjemný zážitok ste mali na hraniciach so Salvádorom. Čo sa stalo?
Pedáloval som po nie veľmi rušnej ceste a videl som, ako sa v tieni schováva chlapík a na ramene mu visí zbraň.
Asi 100 metrov odo mňa si ju zložil a začal na mňa mieriť. Keď som sa k nemu blížil, kopíroval môj pohyb na bicykli. Keď som ho míňal od chrbta, modlil som sa, aby len nevystrelil… Je to skvelý pocit, keď ide človek v ústrety zbrani (smiech).
Ak návrat do Latinskej Ameriky, tak za prírodou.
Presne tak. Kostarika je absolútne úžasná, videl som tam pestrú a farebnú biodiverzitu. Na stromoch visia leňochody, všade poletujú papagáje Ara. Strávil som tu viac času, ako by som chcel, pretože som sa zranil počas pristávania s padákom.
Snažil som sa vyhnúť kravskému lajnu, čo sa mi síce podarilo, no zle som dostúpol a zvrtlo sa mi koleno. Hneď ako ruplo, vedel som, že ide o väzy.
Liečil som sa v miestnych národných parkoch pri mori a oceáne, bicykel mi potom pomohol v rámci rehabilitácie.
Na Kostariku by som sa vrátil rád.
Ktoré časti tela počas intenzívneho pedálovania trpia?
Zadok (smiech). Otlačíte si ho. Kolená sú na bicykli v pohode, hoci tie moje nie sú v dobrom stave. Ľavé koleno, ktoré som si zranil na Kostarike, mám kvôli incidentu spred 12 rokov operované. Horšie už je s takým kolenom loziť po kopcoch.
A potom ruky. Keď bicyklujete 5 až 6 hodín denne, niekedy aj 8, bolia vás viac ruky než nohy.
Čo vás vôbec motivuje vyraziť na opačný koniec sveta, sadnúť na bicykel a štvrť roka pedálovať?
Možno povedať, že čím som starší a scestovanejší, tým viac ma to ťaha za nejakým zaujímavým projektom.
Začiatky mojich ciest boli hlavne o naberaní skúseností a spoznávaní krajiny.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
