V roku 2023 nebolo 10,6 % obyvateľov a obyvateliek EÚ schopných udržať si doma primerané teplo, informoval v januári Európsky štatistický úrad. V porovnaní s rokom 2022 sa podiel zvýšil o 1,3 %. Slovensko je v stabilnom strede, polepšila si Bratislava aj maďarský vidiek.
Dalo sa správne očakávať, že na spodku rebríčka Eurostatu skončia južanské krajiny, ktoré majú síce v zime mierne podnebie (mimo mnohých horských a vnútrozemských oblastí), ale ich príbytky sú uspôsobené skôr na ochladzovanie a vo veterných a chladnejších mesiacoch dostatočne neizolujú.
Taktiež sú mnohé v historických domoch a izolovanejším regiónom chýba energetická sebestačnosť. Do aktuálnych dát sa však dostala aj rozvinutá baltická krajina.
Stráda Stredomorie. Ale aj…
Najvyšší podiel ľudí, ktorí si nedokážu udržať teplo vo svojich domovoch, zaznamenali v minulých obdobiach najviac v Španielsku a Portugalsku (zhodne 20,8 %), nasledovalo Bulharsko (20,7 %), Litva (20,0 %), ktorá prekvapila ako jediný severský štát a Grécko (19,2 %).
Naopak najnižšie podiely, a teda najlepšie výsledky vykázali Luxembursko (2,1 %), Fínsko (2,6 %), Slovinsko (3,6 %), Rakúsko (3,9 %) a Estónsko (4,1 %).
Napreduje Holandsko, zaostáva Malta
Podľa Eurostatu sa však až štvrtine domácností v roku 2023 zlepšila energetická účinnosť (miera medzi vynaloženou a získanou energiou, nízke úniky energie, atď.) Jej najvyššiu mieru malo Holandsko (58,7 %), zatiaľ čo najnižšiu ostrovná Malta (8,4 %).
Mestá vykázali najvyššiu mieru zlepšenia energetickej účinnosti na Slovensku (41,5 %), v Bulharsku (32,4 %) a Portugalsku (30,7 %).
Vidiek zase napredoval v Lotyšsku so 40,2 % obyvateľov, nasleduje Maďarsko (38,2 %) a Francúzsko (36,1 %).
