Ja som prišla do Turecka už otrepaná z modelingu a myslela som si, že ma už nič neprekvapí. Tam sú totiž vzťahy založené na úprimnosti rovnako raritné. No tomu, čo som zažila a zažívam v Turecku, sa nič len tak nevyrovná. Na začiatku to bolo super, pretože som nikomu takmer nič nerozumela, a keď aj ženy o mne hovorili niečo nepekné, jednoducho som to nevnímala.
Po skončení modelingovej kariéry som si z nutnosti našla prácu ako učiteľka v súkromnej škôlke. V Turecku na to, aby ste mohli vyučovať, nepotrebujete diplom z pedagogickej fakulty, stačí vám diplom o absolvovaní kurzu TEFL alebo CELTA. Ja som ten svoj mala online z USA. Škôlka, kde som učila, patrila pod sieť prestížnych súkromných škôl. Opäť sa mi však potvrdilo, že ide len o pekný obal s prehnitým vnútrom.
Ja, ktorá som nikdy nemala vzťah k deťom, som zrazu bola učiteľka angličtiny pre vyše dvadsať 6-ročných rozmaznaných predškolákov zo zbohatlíckych rodín. Pravdaže, škola bola drahá a slúžila rodičom na „odkladanie“ detičiek. Predstavte si, že na jednej strane máte matky, ktoré sú už od začiatku proti vám, a na druhej strane manažment, ktorý je nekompetentný, zaujatý a nevie po anglicky. Vy ste tam, pretože potrebujete zarobiť, a oni vás zamestnávajú, lebo nemajú inú možnosť, ako deti naučiť aspoň ako-tak po anglicky.
„Na operáciu choď v sobotu“
V takomto toxickom prostredí som pracovala spolu s inými zahraničnými kolegyňami 4 roky a zažili sme mnoho naozaj veľkých „chuťoviek“. Manažérka spolu s tureckou učiteľkou nás ohovárali pri kávičke tak nahlas, že sme všetko počuli. Samozrejme, väčšina z nás vedela aj po turecky.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
