Už osem rokov žijem v Turecku – v krajine polmesiaca. A aj keď slovenských krajanov zaujíma skôr to, či mi Slovensko chýba, dôležité je hovoriť aj o tom, aké je to tu s priateľstvami. Pretože verte či nie, za takmer desať rokov som si ich v Istanbule vytvorila len pár. Spájajú nás však silné témy – „hejtovanie“ domácich a politika.
Na úprimné priateľstvá radšej zabudni
Za celé tie roky som sa nedostala bližšie k ženám, pretože si ma k sebe jednoducho nepustili.
Mám dve kamarátky Turkyne, s ktorými zachraňujeme pouličné zvieratá. Tie však nie sú úplne klasická vzorka. Turkyne skrátka to priateľské správanie nemajú prirodzené. Priatelia sa nanajvýš medzi sebou.
Nevraživosť majú v krvi
V roku 1543 mladý osmanský sultán Mehmet II., u nás známy aj ako Fatih Dobyvateľ, definitívne položil na kolená Byzantskú ríšu, a tým si podrobil aj vtedajší Konštantínopol.
Osmani sa na území dnešného Turecka nachádzali už aj predtým, no väčšinou išlo o vojakov a sultánov s ich rodinami a služobníctvom. Žien bolo teda prirodzene menej. Sultán Mehmet II. si v Konštantínopole postavil palác Topkapi, kde chcel mať svoj vlastný hárem plný otrokýň. No domáce ženy v ňom určite nežili. Jednak totiž platilo pravidlo, že žena Turkyňa a zároveň moslimka sa nesmie zotročiť, pretože bola slobodnou bytosťou, no hlavne bolo všeobecne známe, že muži dávali prednosť kráskam z Balkánu a slovanských zemí.
Dotýka sa to priamo aj našej histórie. Osmani do svojich sultánskych háremov unášali a kupovali slovanské ženy od polovice 16. až do konca 19. storočia. Naša slovanská krása ich proste očarila. Dodnes si to myslia aj bežní Turci. Keď sa ich opýtate, ktoré ženy preferujú, 9 z 10 vám povie, že Slovanky.
V takejto atmosfére teda žijú ženy Turkyne, a myslím si, že nás nemajú v láske celkom právom. Avšak fráza „chodíte sem kradnúť mužov“ znie z ich úst dosť smiešne, najmä keď si spomenieme na demografický fakt, že v Turecku na jednu ženu pripadajú dvaja muži. Ale nevraživosť medzi ženami je tu už akýmsi folklórom.
Tichá vojna v škôlke
Najväčšími nepriateľkami žien sú ženy. Z výskumov aj z odborných článkov vyplýva, že pracovné prostredie, kde dominujú ženy, je oveľa viac toxické než to mužské. Ženský kolektív je prehĺbený klebetami, drámami, manipuláciami a tichými vojnami. Medzi mužmi síce vládne väčšia súťaživosť, no veci si vedia vzájomne vykomunikovať. Táto pracovná kultúra a rozdiely medzi mužmi a ženami nie sú pravidlom, no stretlo sa s ňou minimálne 90 percent žien.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
