V roku 2012 ho odsúdili na 21 rokov väzenia; to je v Nórsku maximálny možný trest, ktorý však môže byť neobmedzene predlžovaný v prípade, že by odsúdený stále predstavuje hrozbu pre spoločnosť. O podmienečné prepustenie mohol Breivik požiadať po prvý raz až po desiatich rokoch. Súd však vo februári 2022 jeho prvú takúto žiadosť zamietol s argumentom, že by po prepustení mohol stále predstavovať potenciálnu hrozbu.
Pravicový extrémista Breivik už podal na nórsku vládu niekoľko žalôb, v ktorých sa sťažoval na porušovanie svojich práv a podmienky výkonu trestu. Okrem iného sa domáhal možnosti komunikovať so svojimi sympatizantmi, čo mu však súd tiež neumožnil.
V súvislosti so svojou samoväzbou žaloval Nórsko aj v roku 2015. V roku 2016 síce vyhral časť procesu na súde nižšej inštancie, následne však už neuspel. Prípadom sa nezaoberal nórsky najvyšší súd a jeho sťažnosť ako „neprípustnú“ zamietol aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) so sídlom v Štrasburgu.
