Úvodník magazínu BMJ k štúdii však napriek tomu zhŕňa, že ony potraviny poškodzujú zdravie a skracujú život. Rovnako podľa Chrisa van Tullekena, popredného svetového experta na ultraspracované potraviny, sú presvedčivé dôvody vidieť ony potraviny ako riziko. Poukazuje na „enormný počet nezávislých štúdií“ a tvrdí, že už „vieme dobre rozumieť mechanizmu, kvôli ktorému škodia“. Sčasti vinia ich nízke nutričné hodnoty, sčasti vysoký podiel soli, cukru, nasýtených tukov. A nezabúda ani na to, že sú vyrábané a propagované tak, aby poháňali nadmernú konzumáciu.
A roztáčať kolesá šialenej spotreby sa im darí.
Po tabaku priemyselná strava
Čo je lepšie, napovie už samotný zdravý rozum. Štúdie však prinášajú výhražné podrobnosti o následkoch zlej voľby.
V Spojených štátoch tvoria vysoko spracované potraviny dve tretiny jedálnička detí, 60 percent stravy dospelých, pripomína pre CNN bostonská expertka na nutričnú epidemiológiu Fang Fang Čangová. The Washington Post pripomína, že v Amerike si vysoko spracované potraviny našli cestu aj do školských jedální.
Marketing producentov vysoko spracovaných produktov pritom mieri často na deti, dospievajúcich, rovnako na znevýhodnené a chudobné komunity. Ich produkcia a spotreba rastie. Zodpovedajú tlaku spoločnosti na výkon, teda na rýchlosť, aj apetítu potravinárskych koncernov na zisky.
„Myslím, že to je, ako keď sme vynašli automobily,“ myslí si Čangová. „Áno, dala nám pohodlie, ale keď budeme autá používať na všetko a nebudeme cvičiť, budeme mať problém.“
Poprední experti sú v úvodníku magazínu BMJ konkrétnejší. Volajú po tom, aby Spojené národy a ich členské štáty rozvinuli a zaviedli konvenciu ohľadom ultraspracovaných potravín. Inšpiráciou má byť súčasný prístup k tabaku.
