Medzi hrozivé skóre, na ktoré vysoko spracované potraviny dosiahli, patrí päťdesiatpercentné zvýšenie rizika úmrtia na kardiovaskulárne choroby, o 33 – 48 percent vyššie nebezpečenstvo rozvinutia úzkosti a iných duševných porúch, o 12 percent vyššie riziko cukrovky druhého typu. To všetko súviselo s vyšším príjmom oných potravín. Takú mieru konzumácie pritom štúdia definovala jednou porciou ultraspracovaných potravín denne.
Celkovo mal takýto príjem dopady na 70 percent zo 45 skúmaných zdravotných ťažkostí. A 32 konkrétnych zdravotných parametrov.
Veľmi presvedčivé doklady svedčili podľa denníka The Guardian o tom, že vyšší príjem oných potravín súvisel aj s päťdesiatpäťpercentným zvýšením rizika obezity, štyridsaťjedenpercentným navýšením nebezpečenstva spánkových porúch, o 20 percent zvyšoval riziko depresií.
Dôkazy tiež svedčili o spojení, hoci menej presvedčivom, medzi konzumáciou vysoko spracovaných potravín a astmy, niektorými druhmi rakoviny, kardiometabolických rizikových faktorov, ako je vysoký tlak a nízke hladiny „dobrého“ cholesterolu.
Medzinárodná štúdia hovorí o súvislosti medzi konzumáciou oných potravín a zdravotnými ťažkosťami, nie o príčinnom stave. Ako vysvetľuje pre The Washington Post nutričná odborníčka Clare Collinsová, doložiť takýto vzťah nie je vlastne možné. Vyžadovalo by to pokusy, pri ktorých by sa dobrovoľníci stravovali iba takými potravinami „a čakalo sa, až ochorejú a zomrú“, to je z etických dôvodov prirodzene nepredstaviteľné.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
