Komunikačná platforma Telegram začne po tlaku úradov poskytovať vládam viac informácií o svojich používateľoch. Generálny riaditeľ Pavel Durov už niekoľko týždňov čelí obvineniu, že nerobí dosť na to, aby platformu nevyužívali aj kriminálne živly.
Aplikácia na odosielanie správ Telegram uviedla, že odovzdá IP adresy a telefónne čísla používateľov orgánom, ktoré majú príkazy na prehliadku alebo iné platné právne požiadavky, informovalo BBC.
Zmena podmienok poskytovania služieb a zásad ochrany osobných údajov „by mala odradiť zločincov“, uviedol generálny riaditeľ Pavel Durov v pondelok v Telegrame.
„Zatiaľ čo 99,999 % používateľov telegramu nemá nič spoločné so zločinom, 0,001 % zapojených do nezákonných aktivít vytvára zlý obraz celej platformy a ohrozuje záujmy našich takmer miliardy používateľov,“ pokračoval.
Toto oznámenie predstavuje významný obrat pre Durova, spoluzakladateľa platformy narodeného v Rusku, ktorého francúzske úrady zadržali minulý mesiac na letisku severne od Paríža.
O niekoľko dní neskôr ho tam prokurátori obvinili z umožnenia trestnej činnosti na platforme. Obvinenia proti nemu zahŕňajú spoluúčasť na šírení obrázkov zneužívania detí a obchodovania s drogami. Obvinili ho aj z nedodržania zákonov.
Durov, ktorý obvinenia poprel, sa krátko po svojom zatknutí ohradil voči úradom a povedal, že brať ho na zodpovednosť za zločiny spáchané tretími stranami na platforme bolo „prekvapivé“ aj „zavádzajúce“.
Kritici tvrdia, že Telegram sa stal ohniskom dezinformácií, detskej pornografie a obsahu súvisiaceho s terorizmom čiastočne kvôli funkcii, ktorá umožňuje skupinám mať až 200 000 členov.
WhatsApp vlastnený spoločnosťou Meta, naopak, obmedzuje veľkosť skupín na 1 000. Telegram bol minulý mesiac preverený, či vysielal krajne pravicové kanály, ktoré prispeli k násiliu v anglických mestách. Začiatkom tohto týždňa Ukrajina zakázala aplikáciu na štátom vydaných zariadeniach v snahe minimalizovať hrozby, ktoré predstavuje Rusko.
Zatknutie 39-ročného výkonného riaditeľa vyvolalo diskusiu o budúcnosti ochrany slobody prejavu na internete.
Po zadržaní Durova sa mnohí ľudia začali pýtať, či je Telegram skutočne bezpečným miestom pre politických disidentov, tvrdí John Scott-Railton, vedúci výskumník z Citizen Lab na University of Toronto. Hovorí, že táto posledná zmena politiky je už v mnohých komunitách vítaná s ešte väčším znepokojením.
„Marketing Telegramu ako platforma, ktorá by odolala vládnym požiadavkám, prilákal ľudí, ktorí sa chceli cítiť bezpečne a zdieľať svoje politické názory na miestach ako Rusko, Bielorusko a Blízky východ,“ povedal Scott-Railton.
„Mnohí teraz skúmajú oznámenie Telegramu so základnou otázkou: znamená to, že platforma začne spolupracovať s orgánmi v represívnych režimoch?“ Telegram neposkytol príliš jasné stanovisko v tom, ako bude spoločnosť v budúcnosti riešiť požiadavky vodcov takýchto režimov, dodal.
Odborníci na kybernetickú bezpečnosť tvrdia, že hoci Telegram v minulosti odstránil niektoré skupiny, má oveľa slabší systém moderovania extrémistického a nelegálneho obsahu ako konkurenčné spoločnosti sociálnych médií a aplikácie na odosielanie správ.
Pred nedávnym rozšírením politiky by Telegram podľa 404 Media poskytoval iba informácie o podozrivých z terorizmu. V pondelok Durov povedal, že aplikácia teraz využíva „vyhradený tím moderátorov“, ktorí používajú umelú inteligenciu na skrytie problematického obsahu vo výsledkoch vyhľadávania.
Podľa Daphne Kellerovej z Centra pre internet a spoločnosť Stanfordskej univerzity však sťaženie nájdenia tohto typu materiálu pravdepodobne nebude stačiť na splnenie požiadaviek francúzskeho alebo európskeho práva.
„Čokoľvek, na čo sa zamestnanci Telegramu pozrú a čo dokážu s primeranou istotou rozpoznať, je nezákonné, mali by byť úplne odstránené,“ povedala Kellerová.
V niektorých krajinách tiež musia informovať úrady o konkrétnych druhoch závažného nezákonného obsahu, ako je materiál so sexuálnym zneužívaním detí, dodala.
Kellerová spochybnila, či zmeny spoločnosti budú dostatočné na to, aby uspokojili orgány, ktoré hľadajú informácie o cieľoch vyšetrovania, vrátane toho, s kým komunikujú a obsahu týchto správ.
„Znie to ako záväzok, ktorý je pravdepodobne menší, než aký chcú orgány činné v trestnom konaní,“ povedala Kellerová.
