Nemôžete sa vzdať čili alebo iného štipľavého korenia, hoci vám spôsobuje rôzne nepríjemnosti od slzenia očí či zažívacích ťažkostí? Prečo ale k týmto procesom vôbec dochádza a čo spôsobuje, že nám „tečie“ nos?
Isto sú vám známe situácie, keď po konzumácii štipľavého jedla slzíte, potíte sa alebo vám „tečie“ nos. Konzumácia pikantného pokrmu môže vyvolať rôzne reakcie od brnenia po tele, búšenia srdca, mravčenia v jazyku po problémy so zažívaním. Krátkodobú nádchu dokáže nezvyčajne spôsobiť aj pažerák, ktorý sme podráždili jedlom nabitým čili.
Dráždenie sliznice
Chemická látka nazývaná kapsaicín je zvyčajne vinníkom, keď cítime pálenie od koreneného jedla, píše IFL science. Táto zlúčenina je aktívnou zložkou čili papričiek, čo sú plody patriace do rodu Capsicum, vrátane všetkého od rôznych druhov papriky až po neslávne známu a zároveň najviac štipľavú čili papričku Carolina Reaper.
Zložka sa primárne nachádza v tenkej membráne, ktorá drží semená, hoci ju možno nájsť v dužine niektorých čili papričiek. Existujú niektoré ďalšie chemikálie, ktoré spúšťajú podobnú reakciu ako napríklad alylizotiokyanát. Ide o zlúčeninu, ktorá dodáva horčici, chrenu či wasabi ostrý dych.
Tieto chemikálie dráždia sliznice, vnútornú výstelku niektorých orgánov a telesných dutín, ako je žalúdok, pľúca, ústa, oči a nosné dierky. Reakcia podráždenia je vyvolaná chemickým zachytením určitých receptorov v membráne, ktoré sú stimulované bolesťou a teplom. V prípade kapsaicínu ide o takzvaný kapsaicínový TRPV1 receptor.
Telo a mozog sú vedené k presvedčeniu, že sú v ohrození, a tak dávajú pokyn membránam, aby „vypumpovali“ viac hlienu a vyplavili cudzie teleso. Z toho nám začnú tiecť sliny, oči nám zalejú slzy a z nosa začne tiecť hlien.
Problémy spôsobuje len cicavcom
Aj keď nevdychujete korenené jedlo, váš nos môže byť vyprovokovaný k reakcii, pretože zmyslové nervy v ústach a hrdle zdieľajú dráhy s nervami v nosovej dutine.
Rastliny čili produkujú kapsaicín ako odstrašujúci prostriedok, ktorý zabráni zvieratám v ich konzumácii. Je to v podstate súčasť ich chemického bojového systému. Zaujímavé je, že kapsaicín dráždi len cicavce. Vtáky môžu napríklad beztrestne jesť pálivé chilli, pretože ich receptory TRPV1 sú jemne odlišné od našich.
Ľudia a tany sú jediné známe cicavce, ktoré aktívne vyhľadávajú teplo kapsaicínu. Nie je to preto, že by naše druhy alebo spomínané tany veľmi túžili po pálivých jedlách.
Nepríjemné symptómy po nadmernej konzumácii
U ľudí je to jednoducho preto, že spustenie receptorov bolesti týmto spôsobom môže vyvolať ľahkú stresovú reakciu, ktorá vyprovokuje telo, aby uvoľnilo nával „chemikálií na dobrý pocit“, ako sú endorfíny a dopamín. Naopak, vretenice majú genetickú mutáciu na svojom TRPV1 receptore, vďaka čomu sú menej citlivé na „popálenie“ spôsobené kapsaicínom.
Kapsaicín nie je pre ľudí vo svojej podstate toxický, aj keď konzumácia značného množstva môže spôsobiť veľa nepríjemných symptómov, od intenzívnej bolesti až po gastrointestinálne ťažkosti. „Problémy“ s tým spojené do značnej miery pochádzajú z prirodzenej reakcie nášho tela na ne a nie z toho, že samotná chemikália je škodlivá.
To znamená, že jeho silu netreba podceňovať. Kapsaicín a ďalšie príbuzné kapsaicinoidy sú účinnými zložkami niektorých paprikových sprejov a sprejov na medvede.
