„Obchody so zmiešaným tovarom v Kórei nie sú len miestom, kde si ľudia môžu v neskorú letnú noc sadnúť za stôl a popíjať pivo, ale poskytujú aj základné služby,“ uviedla spoločnosť Deloitte Korea v správe za rok 2020 a opísala obchody v tejto krajine ako „miesta hýčkania svojich zákazníkov mimoriadnym pohodlím“.
Potom je tu sekcia potravín – široká ponuka od instantnej polievky miso až po rezance so všetkými možnými príchuťami, tradičné kórejské jedlá ako kimbap a onigiri či hotové jedálenské súpravy. V kombinácii s miestami na sedenie, mikrovlnnými rúrami a automatmi na teplú vodu sa tieto predajne stali miestom, kam chodia zamestnanci z kancelárií na rýchly obed, účastníci večierkov, ktorí sa potrebujú posilniť v neskorých večerných hodinách, a študenti, ktorí sa chcú posilniť pred vyčerpávajúcim vyučovaním.
„Dopyt sa v priebehu rokov prudko zvýšil, pretože Južná Kórea sa urbanizovala,“ povedal Čang. Viac ako 80 % obyvateľstva Južnej Kórey žije v mestských centrách, pričom mnohí obyvatelia opúšťajú vidiecke oblasti a usádzajú sa v rýchlo sa rozvíjajúcich mestách. Ďalším faktorom je aj fakt, že čoraz menej Juhokórejčanov uzatvára manželstvá alebo si zakladá rodiny, čo znamená, že je viac jednočlenných domácností ako kedykoľvek predtým – a vzhľadom na ekonomické ťažkosti, ktorým čelia mnohí mladí dospelí, majú často obmedzenejšie rozpočty.
Podľa správy spoločnosti McKinsey zverejnenej v marci minulého roka tvorili v roku 2021 približne 35 % všetkých juhokórejských domácností slobodní obyvatelia. A na rozdiel od párov alebo veľkých rodín, ktoré môžu uprednostňovať varenie doma a hromadné nákupy potravín, slobodní obyvatelia sa prikláňajú k lacnej a jednoduchej možnosti stravovania sa priamo v obchodoch alebo k objednávaniu cez internet.
K tomuto trendu prispela aj pandémia Covid-19, keď si ľudia jedlo radšej objednávali cez internet alebo rýchlo nakupovali v obchodoch blízko domova, dodáva správa. Spoločnosti využili tento vysoký dopyt strategickým otváraním obchodov v iných existujúcich obchodných prevádzkach alebo v nákupných pasážach. Napríklad v Soule sa nachádzajú predajne v karaoke baroch a v mestskom umeleckom centre, uvádza sa v správe spoločnosti Deloitte.
To všetko sa premietlo do obrovských ziskov. Podľa spoločnosti McKinsey, ktorá sa odvoláva na londýnsku spoločnosť Euromonitor zaoberajúcu sa prieskumom trhu, v rokoch 2010 až 2021 vyskočili tržby kórejských obchodov s tovarom rýchleho občerstvenia viac ako štvornásobne z 5,3 miliardy eur na 22,7 miliardy eur, čím prekonali tradičné supermarkety a obchodné domy.
Fenomén sociálnych médií
Tieto samoobsluhy nie sú populárne len v reálnom živote – získavajú si popularitu aj na sociálnych médiach, čo je odrazom globálneho fenoménu, ktorý mnohí nazývajú „kórejská vlna“. Juhokórejský export za posledné dve desaťročia zachvátil svet, od K-popu a kórejských televíznych drám až po kozmetické výrobky, módu a potraviny. V minulom roku sa celosvetová posadnutosť kórejským tovarom zamerala na obchody so zmiešaným tovarom v tejto krajine.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
