Ochranári argumentujú, že ide o posledné západne položené územie divokej prírody Karpát s pôvodnými a relatívne dobre zachovalými ekosystémami. „Je to územie s mimoriadnou pestrosťou geologických a klimatických pomerov. To spolu s vertikálnou členitosťou prispelo k tomu, že sa tu na pomerne malej ploche vytvorila veľká rozmanitosť rastlinných a živočíšnych spoločenstiev,“ priblížila riaditeľka Správy NP Malá Fatra Gabriela Kalašová.
Prírodné parky majú podľa ochranárov svoju tradíciu najmä v západnej Európe. Vyhlasujú sa predovšetkým na regionálnej úrovni, ak región pokladá územie za vzácne a atraktívne, napríklad pre rekreáciu. „Podľa aktuálneho znenia zákona o ochrane prírody a krajiny nemá prírodný park ani svoju správu, čiže nie je celkom jasné, kto bude zabezpečovať úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny,“ dodala Kalašová.
Správa NP uviedla, že rozumejú požiadavkám neštátnych vlastníkov pôdy, uvedomujú si potrebu trpezlivej komunikácie a hľadania vzájomne prijateľného riešenia ich oprávnených záujmov. Ubezpečila, že za posledný rok samostatnej existencie sa usilovali o férovú a transparentnú komunikáciu s vlastníkmi o ich požiadavkách.
„Podporujeme intenzívne zapojenie neštátnych vlastníkov pôdy do praktickej ochrany prírody. Je veľmi dôležité, aby si štát oveľa viac všímal potreby a požiadavky vlastníkov a zároveň systémovo a promptne na tieto požiadavky reagoval tak, aby došlo k obojstranne výhodnej dohode,“ informovala Kalašová. Podotkla, že rozhodnutie o ďalšej budúcnosti Krivánskej Malej Fatry je v rukách envirorezortu a vlády.
