Podľa niektorých pozorovateľov ale nemusí oficiálny jazykový test vystihovať skutočné znalosti a deti toho môžu vedieť viac, než sa uvádza.
Takmer polovica prvákov naprieč viedenskými školami neovláda nemecký jazyk. Podľa portálu Heute, ktorý sa odvolal na viedenského radného pre školstvo Christopha Wiederkehra, v súčasnosti patrí do tejto skupiny žiakov vo viedenských školách 44,6 percenta prváčikov. Pred dvoma rokmi to bolo 36 percent.
Keďže ich materinským jazykom je prevažne arabčina či turečtina a nerozprávajú nemecky do takej miery, majú problémy s učením sa.
Ani jedno nemá nemčinu ako svoj materinský jazyk
Podľa niektorých pozorovateľov ale nemusí oficiálny jazykový test vystihovať skutočné znalosti a deti toho môžu vedieť viac, než sa uvádza.
Rakúske úrady klasifikujú ako takzvaných „mimoriadnych“ žiakov tie deti, ktoré sú už natoľko rozumovo rozvinuté, aby mohli navštevovať školu, avšak pre nedostatok znalosti nemeckého jazyka sa nemôžu realizovať na výučbe.
Heute ďalej dopĺňa, že 61 percent súčasných prváčikov s nedostatočnou znalosťou nemčiny sa narodilo v Rakúsku a 24 percent vlastní dokonca rakúske občianstvo.
Z údajov rovnako vyplýva, že v siedmich mestských častiach Viedne je do kategórie „mimoriadnych“ radená vyše polovica žiakov.
„Ani jedno nemá nemčinu ako svoj materinský jazyk,“ cituje portál nemenovanú učiteľku, ktorá vyučuje 22 detí. Podľa nej má približne polovica rakúske občianstvo.
Situácia sa javí dramatickejšou
Status mimoriadneho žiaka môžu mať deti len dva roky, počas ktorých nedostávajú známky z predmetov v nemčine. Po dvoch rokoch sa tento status zmení a fungujú v regulárnom režime.
Podľa denníka Der Standard je momentálna situácia výsledkom zlučovania rodín sýrskych utečencov, ktorí prevažne žili v tureckých utečeneckých táboroch a nemali žiadne skúsenosti s nemeckým jazykom. Proces prebieha od roku 2023. Počas jedného a pol roka prichádzalo mesačne 300 nových detí, v poslednom čase tieto počty pozvoľne klesali.
Viedeň pre túto skupinu žiakov založila na jar špeciálne triedy, v ktorých sa po dobu dvoch mesiacov učia nemčinu s učiteľom so znalosťou jazyka ich pôvodu. Na programe sa zúčastňujú aj rodičia, ktorých učitelia zoznamujú s fungovaním rakúskeho školského systému.
Podľa údajov Riaditeľstva pre vzdelanie má 26 percent viedenských prváčikov ako svoj prvý jazyk arabčinu. Nasledujú žiaci s turečtinou (16 percent), srbčinou (9 percent), rumunčinou (5 percent), ukrajinčinou (5 percent) a tri percentá žiakov má rodný jazyk albánčinu.
Niektorí kritici tvrdia, že sa situácia javí dramatickejšia, než v skutočnosti je. Poukazujú na to, že test Mika-D, ktorý meria znalosti nemčiny u školákov, môže zavádzať a deti v skutočnosti môžu nemecký jazyk pomerne dobre ovládať, minimálne pasívne znalosti. Problémy im robí len správne vyjadrovanie. Podľa nich by sa testom odhalili nedostatky aj u ľudí s nemeckým rodným jazykom.
