Potvrdzujú to aj svedectvá preživších, ktorí uvádzajú, že najprv dúfali, že sa im podarí zachrániť vlastný dom, načo boli zaskočení intenzitou ohňa a mali čo robiť, aby sa zachránili. V uliciach to malo vyzerať „ako v pekle“, lietali tam „ohnivé gule“ a domy horeli, akoby boli poliate benzínom.
Dodajme, že ako jedno z najhoršie postihnutých miest je uvádzaná východná časť pobrežného mesta Viňa del Mar, kde sú prevažne drevené domy postavené v kopcovitom teréne.
Mnohé ulice v oblasti sú posiate popolom, troskami a lemované ohorenými autami, pričom ich čistia dobrovoľníci. Bez strechy nad hlavou sa v dôsledku požiarov ocitlo približne 20-tisíc ľudí.
Extrémne teplo a megasucho
Proti požiaru zasahovalo asi 1 400 hasičov a 1 300 vojakov a dobrovoľníkov podporených 31 helikoptérami a lietadlami prenášajúcimi vodu.
Čile kvôli rastúcemu riziku požiarov za posledné dva roky pod vládou prezidenta Gabriela Borica zvýšilo investície do hasičských zložiek o 47 %. Nevyriešené ale zostáva rozloženie zástavby a preventívne opatrenia v lesoch, v ktorých podľa WP prevažujú nepôvodné druhy stromov vysadené na ťažbu a výrobu papiera.
V posledných desiatich rokoch navyše Čile zažíva takzvané megasucho, ktoré je podľa vedcov najhoršie za posledných tisíc rokov. Nedostatok zrážok a stále vyššie teploty spôsobené klimatickou zmenou zvyšujú intenzitu a frekvenciu tzv. požiarového počasia, čím rastie aj riziko požiarov.
Podľa tohto roku v januári publikovanej štúdie sa sedem z ôsmich najhorších sezón lesných požiarov v Čile odohralo v období po roku 2014.
Pár dní pred aktuálnymi požiarmi Čile zasiahla vlna horúčav, pri ktorej teploty dosahovali až 42,9 °C. Centrálna časť Čile má za sebou aj rekordne teplý týždeň, keď teploty päť dní po sebe presiahli 35 °C.
„Klimatická zmena je priesečníkovým faktorom rastúceho počtu intenzity lesných požiarov vo väčšine krajín vrátane Stredomoria. V Čile máme ale navyše problém s nedostatočným mestským plánovaním a špecifickými poveternostnými a geografickými podmienkami,“ povedal Castillo.
