Po prekonaní rakoviny prsníka sa čoraz viac zapájala do riadenia krajiny. V tom čase sa v Sýrii pod dohľadom Asadovho brata Mahera rozmáhalo nelegálne podnikanie, napríklad obchod so zbraňami, pašovanie ropy a výroba drogy captagon.
Režim získaval peniaze aj zadržiavaním ľudí – jeden podnikateľ novinárom povedal, že ho polícia v Damasku zadržiavala 14 dní, a keby nebol zložil požadovanú sumu peňazí, bol by vo väzení ešte aj teraz. O podobnej pomoci sa rozhodlo na spomínanej tajnej ekonomickej rade, ktorej predsedal Asad.
Časy sa však menia a sýrsky režim sa nedávno vrátil na medzinárodnú scénu. Asma Asadová sa 19. marca 2023 prvýkrát objavila v zahraničí, keď sprevádzala svojho manžela na štátnej návšteve v Spojených arabských emirátoch.
Ostatné štáty sa postupne približujú k normalizácii vzťahov so Sýriou a Asad sa po prvýkrát po rokoch mohol vrátiť na zasadnutia Ligy arabských štátov. Vládcovia krajín, ktoré sa roky usilovali o jeho zvrhnutie, ho privítali s úsmevom a prísľubmi ďalšej spolupráce.
A Asma Asadová sa vrátila do centra pozornosti. Svetové agentúry milujú jej peknú tvár, a tak šéf sýrskej a libanonskej kancelárie agentúry AFP Acil Tabbar zverejnil fotografie usmievajúcej sa diktátorovej manželky, ako trhá ružové kvety v dedine pri libanonských hraniciach. Fotografie však vyvolali rozruch na sociálnych sieťach. Ich používatelia obvinili novinára, že zakrýva Asadovu účasť na zločinoch páchaných režimom jej manžela.
Obrázky Asmy Asadovej pripomenuli článok v časopise Vogue z roku 2011, v ktorom bola manželka sýrskeho prezidenta označená za „púštnu ružu“ – krátko nato vypukla v Sýrii revolúcia, počas ktorej režim začal zatýkať, mučiť a zabíjať každého, kto sa pripojil k protivládnym protestom.
Snímky dokumentujúce zločiny režimu, ktoré nafotil fotograf vystupujúci pod menom Cézar, dokonca v tom čase viseli vo Valnom zhromaždení OSN.
„A tak sa o 12 rokov a 100 000 zavraždených ľudí neskôr vraciame k predstieranému spravodajstvu o Asme Asadovej ako o ‚ruži z púšte‘,“ napísal na sieti X investigatívny novinár Nick Waters, ktorý sa špecializuje na Sýriu a je jedným z autorov projektu Bellingcat. Zbožňovanie ľudí obvinených z najhorších vojnových zločinov 21. storočia považuje za „nechutné, ale už nie šokujúce“.
