Čínske klavírne sny sa pre tamojšiu strednú triedu rozplývajú. Tamojšej ekonomike sa totiž nedarí, Číňanom dochádzajú peniaze a čoraz viac z nich si nemôže dovoliť platiť ani za nástroj, ani za klavírne lekcie. Jeden z najväčších čínskych výrobcov pián už varoval, že ich predaj klesá o desiatky percent.
Číňanka z Pekingu menom Rosie nemala na začiatku roka už inú možnosť, ako zrušiť týždenné lekcie klavíra, ktoré navštevovala jej sedemročná dcéra. Príjmy, ktoré mala z organizovania zahraničných ciest pre čínskych turistov, sa počas pandémie vyparili. Plat jej manžela zamestnaného v banke sa zároveň v posledných dvoch rokoch scvrkol na polovicu. „Naučiť sa hrať na piano stojí veľa peňazí. Teraz je na tom ekonomika zle, musíme so svojím obmedzeným rozpočtom nakladať hospodárnejšie,“ vyhlásila agentúre Bloomberg Rosie.
Ceny pián sa pohybujú v rozmedzí od 7 060 čínskych jüanov, zhruba 900 eur, za najlacnejšie modely značky Yamaha. Medzi najdrahšie modely patria napríklad luxusné krídla značky Steinway & Sons, ktoré mnohokrát vyšplhajú na cenu 460 800 jüanov, takmer 60-tisíc eur.
Podľa Čínskej asociácie hudobných nástrojov sa celková domáca produkcia v minulom roku prepadla na 190-tisíc kusov, čo je zhruba polovica oproti úrovniam z obdobia pred štyrmi rokmi.
Koniec lásky k nástroju
Na vine je znižovanie príjmov spôsobené spomaľovaním ekonomiky. Svoju úlohu zohráva aj pokles cien nehnuteľností a dlhodobý prepad na akciovom trhu. Tieto faktory nútia mnoho domácností obmedziť tie nákupy a výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné.
Podľa prieskumu vykonaného Juhozápadnou univerzitou financií a ekonómie a spoločnosťou Alipay klesal index bohatstva a príjmov domácností po celý posledný štvrťrok uplynulého roka. Podiel domácností, ktoré očakávajú zhoršenie ekonomickej situácie, sa zvýšil na 22 percent oproti trinástim percentám zo začiatku roka. „Rovnako ako ostatný tovar dlhodobej spotreby vrátane automobilov a domácich spotrebičov sú predaje pián ovplyvnené očakávaným vývojom príjmov a majetku,“ hovorí Sing Čao-pcheng, hlavný čínsky stratég finančnej spoločnosti Australia & New Zealand Banking.
Láska Číny k pianom trvá už niekoľko desaťročí. Počas kultúrnej revolúcie v 60. rokoch 20. storočia bol tento nástroj odsudzovaný ako symbol buržoázie. Vďaka ekonomickým reformám a otvoreniu krajiny svetu sa však stal dostupným luxusom pre rýchlo rastúcu strednú triedu. Jeho obľuba vzrástla aj spolu so stimulmi, ktorými Čína nabádala deti, aby sa učili hudbe. Úspešné zloženie skúšok v hre na nástroj znamenalo napríklad zvýhodnenie pri prijímacích skúškach na univerzitu.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
