Dátumy nám ukazujú, kedy sa vyčerpali zdroje planéty na daný rok, ak by týmto štýlom žili všetci ľudia na planéte. Od 1. augusta ľudstvo opäť začalo žiť na ekologický dlh. Tento dátum je výstrahou pre všetkých – od jednotlivcov až po veľké priemyselné podniky.
„Spôsob, akým pristupujeme k prírodným zdrojom, je príliš intenzívny. To sa potom rôzni medzi jednotlivými krajinami. Niektoré krajiny to nevyčerpajú, niektoré v tabuľke nie sú,“ vysvetlila pre portál Správy STVR koordinátorka Klimatickej koalície Lucia Szabová. Priblížila, že na zozname nie sú prevažne krajiny tzv. globálneho juhu.
„Priemysel produkuje výrobky, a tie si ľudia kupujú. Práve tam je ten skorší dátum vyčerpania, ako pre tie krajiny, ktoré si trebárs nekupujú toľko vecí pre svoje domácnosti a život,“ doplnila Hletková Ploszeková. Ekologický dlh pritom nezávisí len od priemyslu. Zahŕňa všetky zdroje, ktoré ľudia spotrebúvajú, uviedla Michaela Hletková Ploszeková z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.
Dátum sa stále posúva. Obyčajne vychádzal na december, teraz prišiel v auguste a práve to je alarmujúce. Môže za to fakt, že sme ako ľudstvo zintenzívnili míňanie, spotrebu, nakupovanie či frekvenciu vymieňania vecí, skonštatovala Szabová.
Trend narušil naposledy pandemický rok 2020, kedy tento deň nastal 22. augusta. Portál enviroportal.sk píše, že platforma Global Footprint Network, ktorá dátum vyčerpania prírodnej kapacity Zeme zverejňuje, upozornila, že rok 2020 nám poskytol „bezprecedentnú príležitosť vidieť, že krátkodobo vieme znížiť spotrebu a využitie prírodných zdrojov.“
Ako je na tom Slovensko?
Slovensko je v ekologickom dlhu už od 12. mája. Tento dátum znamená, že ak by sme všetci spotrebúvali toľko, koľko spotrebúvame, potrebovali by sme tri zemegule, vysvetlila Michaela Hletková Ploszeková. V posledných dvoch rokoch začiatok ekologického dlhu v krajine vychádzal na 3. máj. Posun o pár dní podľa Lucie Szabovej nemusí nič znamenať.
„Indikatívne sa dá povedať, že ide o zlepšenie. Nedokážete ale úplne presne vyrátať pre každú krajinu, ako sa tam ľudia správajú. Dáta niekedy nie sú úplne hodnoverné, z niektorých ich ani nemáme. Treba to brať indikatívne, niekedy posun o pár dní nič neznamená,“ podotkla.
Podľa Lucie Szabovej za miernym posunom môže byť znižovanie emisií skleníkových plynov na Slovensku. Na meraniach sa mohlo odraziť aj uzatvorenie uhoľnej elektrárne v Novákoch. Do merania však zasahujú aj iné aspekty, ako napríklad biodiverzita či priemyselná výroba.
