„Otvorila som dvere a našla mamu mŕtvu v kúpeľni. Pamätám si, že som sa veľmi zľakla, a že som zavolala záchranku,“ pokračuje v rozprávaní mrazivého príbehu.
Aj keď jej záchranári hovorili, aby do príchodu sanitky oživovala mamu, Kristína im opakovala, že je už neskoro, pretože mamina zomrela.
Hyenizmus na pohrebe
Na istý čas trpela zaseknutou sánkou a z traumatického zážitku nedokázala poriadne ani hýbať tvárou. Ďalšie dni sa niesli v režime autopilota a až s odstupom času si uvedomuje, akým sledom udalostí si prechádzala.
„V ten deň, alebo na druhý deň mi prišla správa z bulvárneho denníku, kedy mi napísali, že sa dozvedeli, že mi zomrela mama…, že, ako sa cítim a čo sa stalo. Na druhý deň som išla na ulicu a bola všade na titulke,“ dodáva herečka, ktorú novinári sledovali aj v najsmutnejší deň života, kedy musela maminu pochovávať.
„Že si vôbec niekto dovolil skrývať sa na cintoríne, aby spravil pár fotiek, ako plače na pohrebe, prišlo mi to hyenistické,“ tvrdí jedna z rodinných priateliek, ktorá zdieľala smútok s rodinou.
Kristína má na pohreb veľmi matné spomienky. „Celý pohreb som tam sedela a vravela – ešte nemôžeš plakať, ja som vlastne mala reč. Nepamätám si, čo som jej tam presne povedala, ale viem, že som to ukončila týmto: Vždy si mi hovorila, musíš mať posledné slovo? Kiežby som ho teraz mať nemusela.“
Galéria: Kristína Svarinská
Človek sa s tým naučí žiť
Pokúšala sa smútok nedávať najavo, všetky emócie ju ale dobehli o pár týždňov. „V podstate pre mňa začalo byť náročné už len byť. Tá istota, ten prístav, tá mama, ten najbližší človek, ktorý tu pre mňa bol, tu zrazu nebol. Začala som cítiť obrovskú prázdnotu,“ otvorene priznala herečka.
Vo voľnom čase sa rozhodla vyhradiť priestor pre jógu a odhodlala sa aj na návštevu terapií. Tvrdí, že sa koncentruje na emócie a môže sa cítiť smutno aj bez previnenia.
„Takúto vec človek vlastne nikdy neprijme, len sa s tým naučiť žiť.“
Nedávno nabrala odvahu a urobila neľahký krok. Po rekonštrukcii bytu sa doň rozhodla nasťahovať. „V deň, keď som prvýkrát v zrekonštruovanom byte spala bol vlastne dňom výročia maminej smrti. Bolo to deväť rokov. Bez toho, aby som to plánovala, uzavrela sa mi jedna životná kapitola.“
