Summit COP29 schválil financovanie rozvojových štátov, aktivisti označili klimatickú dohodu za zradu

Reklama
Eurokomisár pre klímu Wopke Hoekstra (na obrazovke) rozpráva počas plenárneho zasadnutia na Klimatickej konferencii OSN COP 29 v Baku 21. novembra 2024. Hlavný vyjednávač Azerbajdžanu na COP29 Jalčin Rafijev (vpravo). Foto: TASR/AP

Tvárou v tvár vyhliadke na opätovné zvolanie budúci rok s Trumpovým Bielym domom sa mnohé krajiny rozhodli, že nedohodnúť sa na novom finančnom vyrovnaní v Baku je príliš veľké riziko.

Rozvinuté krajiny trvali na tom, že z dôvodu vlastných rozpočtových obmedzení nemôžu ponúknuť viac. „Znesieme všetko riziko“, ak USA v budúcnosti nebudú prispievať na financovanie klímy, zdôraznil jeden vyjednávač. Mnohé krajiny rozvojového sveta vrátane Indie, Bolívie, Kuby a Nigérie reagovali na dohodu zúrivo.

Oslabenie prelomovej dohody

Saudská Arábia tiež zohrala podľa mnohých veľkú úlohu v obštrukciách. Pri jednom mimoriadnom vývoji sa saudský predstaviteľ pokúsil zmeniť jeden kľúčový text bez úplnej konzultácie. Opakovane sa tiež pokúšal odstrániť zmienky o „prechode od fosílnych palív“, ktorý bol dohodnutý na minuloročnom summite Cop28.

„Od prvého dňa bolo jasné, že Saudská Arábia a ďalšie krajiny produkujúce fosílne palivá urobia všetko, čo je v ich silách, aby oslabili prelomovú dohodu Cop28 o fosílnych palivách. Na Cop29 nasadili obštrukčnú taktiku, aby zmiernili opatrenia na energetickú transformáciu,“ povedal Romain Ioualalen z nátlakovej skupiny Oil Change International.

USA a Čína – dve najväčšie svetové ekonomiky a najväčší producenti skleníkových plynov – sú zvyčajne kľúčovými krajinami na výročnej „konferencii strán“ (Cop) v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Ale ani jeden nehral v Baku veľkú verejnú úlohu, čo umožnilo iným krajinám viesť rozhovory. Americkú delegáciu stále tvoria predstavitelia administratívy Joea Bidena, ale blížiace sa predsedníctvo Donalda Trumpa ich účasť zatemňuje.

Dohoda bude znamenať, že Čína bude prispievať na financovanie klímy pre chudobný svet dobrovoľne, na rozdiel od bohatých krajín, ktoré sú povinné poskytovať hotovosť.

Podpora najzraniteľnejších

Dohodu kritizovali aj aktivisti zelených. Claudio Angelo z Brazílie povedal: „Bohaté krajiny strávili 150 rokov privlastňovaním si svetového atmosferického priestoru, 33 rokov flákaním sa v oblasti klimatických opatrení a tri roky vyjednávaním [o finančnom vyrovnaní] bez toho, aby predložili čísla. Teraz, s pomocou nekompetentného prezidenta a s využitím nadchádzajúcej Trumpovej administratívy ako hrozby, nútia rozvojové krajiny, aby prijali dohodu, ktorá nielenže nepredstavuje žiadne skutočné nové peniaze, ale môže tiež zvýšiť ich dlh.“

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v nedeľu privítala dohodu prijatú na summite COP29 ako „novú éru spolupráce a financovania v oblasti klímy“. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Leyenovvá v príspevku na sociálnej sieti X napísala, že nová dohoda „bude poháňať investície do čistého prechodu, znižovania emisií a budovania odolnosti voči zmene klímy“.

„Európska únia bude pokračovať vo vedení a zameria sa na podporu tých najzraniteľnejších,“ dodala predsedníčka EK.

Nový cieľ má nahradiť predchádzajúci záväzok rozvinutých krajín poskytovať do roku 2020 chudobnejším krajinám 100 miliárd dolárov ročne na financovanie opatrení v oblasti klímy. Tento cieľ bol splnený o dva roky neskôr, v roku 2022, a jeho platnosť sa skončí v budúcom roku. Voči prijatej dohode vyjadril kritiku generálny tajomník OSN António Guterres, India a štáty globálneho juhu. Americký prezident Joe Biden dohodu označil za „ďalší historický výsledok“.

1 2
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Spark
Najčítanejšie