Naše novoročné predsavzatia stroskotajú najčastejšie na našej netrpezlivosti. Z psychologického hľadiska tento stav označujeme aj ako tzv. syndróm falošnej nádeje. Je charakteristický nereálnymi očakávaniami. „Dôležitou súčasťou procesu zmeny je aj realistický pohľad a snaha myslieť pozitívne aj v prípade pochybenia, ktoré treba vnímať ako súčasť procesu zmeny. Práve naša schopnosť zvládnuť čiastočné pochybenie nás totiž predurčuje k tomu, či nakoniec predsavzatie dodržíme alebo nie,“ vysvetľuje psychologička a životná koučka Lenkoa Gregoríková pre Ženy v pohode.
Našej psychike naozaj neprospieva stanoviť si cieľ nad rámec našich možností a nedodržať ho. Prispieva to iba k väčšiemu pocitu stresu a sklamania. Preto je na čase, aby sme k sebe boli trochu milší a takýto druh milosti dopriali aj svojim blízkym.
Našu pozornosť by sme mali sústrediť na jeden cieľ a netrieštiť ju na niekoľko ďalších.
Aké predsavzatia si dávať?
Dôležité je začínať menším. Veľmi prospešné je, že si uvedomujeme, čo robíme a ako nás to ovplyvňuje.
Namiesto toho, aby sme si rázne veci zakazovali, skúsme si v rámci novoročných predsavzatí niečo na začiatok iba obmedziť. Je nevyhnutné zamýšľať sa, ako a prečo daná zmena zlepší náš život.
Ak sa predsavzatia nastavujú iba preto, že by sa to mali robiť, ani s tým nezačínajme. Vhodné je našu pozornosť zamerať skôr na tie pozitívnejšie veci, nemusíme za každú cenu meniť iba to, o čom sme presvedčení, že je zlé. „Existujú spôsoby, ako posunúť našu perspektívu a dokonca byť pozornejší, vedomejší a vďačnejší za veci, ktoré sú stabilné a dobré,“ dopĺňa Lazarusová.
Ideálnym návodom, ako na sebe pracovať, je zaviesť si rutinu.
