Prvý január je pre mnohých novým začiatkom. Viacerí nový rok využívajú na to, aby sa prestali pozerať do minulosti a aby sa viac zamerali na budúcnosť, preto základom novoročných predsavzatí býva často introspekcia, sebaspytovanie a orientácia na budúcnosť. Väčšina z nás svoje predsavzatia nedodrží ani len do konca januára. Majú v tom prípade vôbec zmysel?
Novoročnými predsavzatiami sa mnohí z nás snažia zbaviť nepríjemných zlozvykov, ako aj kompenzovať si zvýšený príjem kalórií počas sviatkov. Mnohí odborníci sa domnievajú, že naše novoročné predsavzatia reflektujú mieru spokojnosti s uplynulým rokom. Predsavzatia by sa mali bytostne dotýkať potrieb človeka, preto nie je nutné s nimi čakať do nového roka. Najúčinnejšie sú, ak sa nastavia operatívne.
Prečo je také náročné predsavzatia dodržať?
Len veľmi malá časť ľudí splní svoje novoročné predsavzatia, štatistiky hovoria o približne 9 %. Tretina pritom zlyhá už v polovici januára.
Hlavným dôvodom, prečo predsavzatia nedodržiavame, je to, že ignorujeme svoj súčasný stav pri rozhodovaniach, ktoré ovplyvnia naše pocity v budúcnosti. Vo všeobecnosti sme viac nastavení na odmeny, ktoré sa dostavia takmer okamžite, než na tie, ktoré si vyžadujú čas. Očakávame okamžité výsledky, ale veci tak často nefungujú.
Odborníci tento stav opisujú aj ako istú „medzeru v empatii“, ktorá pracuje proti nám. To, ako sa teraz cítime, nám bráni vcítiť sa do nášho budúceho ja. Polovica našich túžob je v rozpore s osobnými cieľmi, uvádza British psychological society.
Problém s novoročnými predsavzatiami
Na stanovení si novoročného predsavzatia nie je nič zlé. Problém nastáva vtedy, keď sa zavádzajú z určitého nátlaku či povinnosti. „Pravdepodobne bude užitočnejšie pozrieť sa na to, čo sa deje v našich životoch a vyhodnotiť si, či je naozaj vhodný čas na zmenu,“ hovorí univerzitná psychologička Sophie Lazarusová pre CNET.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
