Slováci dostali jedinečnú príležitosť vyskúšať si, ako by mohol vyzerať život so štvordňovým pracovným týždňom. Nie, nejde o revolučnú zmenu v zákone, ale o zaujímavé načasovanie sviatkov.
V priebehu apríla a mája sa totiž opakujú dni pracovného pokoja tak často, že mnohí zamestnanci budú pracovať len štyri dni v týždni – a to rovno štyrikrát po sebe. Ideálne načasovanie na malý experiment bez zásahov do legislatívy.
Kedy si Slováci oddýchnu?
Ako uvádzajú peniaze.sk, prvý zo „skrátených“ týždňov začal počas veľkonočných sviatkov, kedy bol voľným dňom Veľký piatok aj Veľkonočný pondelok. Počas nasledujúcich dvoch týždňov prichádzajú na rad štátne sviatky – 1. máj (Sviatok práce) a 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom), ktoré pripadli na štvrtok. Ak si niekto dokáže naplánovať dovolenku strategicky, získa niekoľko predĺžených víkendov a otestuje, ako sa mu pracuje s kratším pracovným týždňom.
Legislatíva to umožňuje, ale s obmedzeniami
Hoci sa o štvordňovom pracovnom týždni uvažuje čoraz častejšie, na Slovensku sa zatiaľ plošne nezaviedol. Zákonník práce síce umožňuje skrátený týždeň, ale nie pri klasickom 40-hodinovom úväzku. Možné je pracovať 36 hodín týždenne.
Napríklad deväť hodín denne počas štyroch dní – ale len pri rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase. Ak by pracovné dni mali byť ešte dlhšie, musí ísť o nerovnomerný pracovný čas, ktorý je podmienený súhlasom zamestnanca alebo zástupcu zamestnancov.
Benefity, ktoré stoja za zváženie
Myšlienka štvordňového pracovného týždňa nie je len o kratšom čase strávenom v kancelárii. Je to koncept, ktorý so sebou prináša reálne výhody: viac voľného času, lepší balans medzi prácou a osobným životom, menej stresu a vyššiu motiváciu. Niektoré firmy, ktoré tento systém testovali, hlásia aj vyššiu produktivitu a menšiu fluktuáciu zamestnancov. Zamestnanci menej dochádzajú, a tým šetria nielen čas, ale aj peniaze.
Nie je to však riešenie pre každého
Treba si ale priznať, že štvordňový týždeň nie je univerzálne použiteľný. Niektoré profesie, ako zdravotníci, vodiči či pracovníci v pohostinstve, si takýto režim jednoducho nemôžu dovoliť. Ďalšou výzvou je odmeňovanie – kratší pracovný čas totiž môže znamenať aj nižší príjem. Rovnako je náročnejšia organizácia pracovného procesu a rozvrhu, najmä ak ide o kolektívy s rôznymi zmenami a prevádzkami.
Vyskúšané aj v zahraničí
Štvordňový pracovný týždeň však nie je len slovenským experimentom. Tento koncept už úspešne otestovali v krajinách ako Island, Belgicko či Japonsko. V mnohých prípadoch sa ukázalo, že zamestnanci podávajú rovnaký – ak nie vyšší – výkon aj pri kratšom pracovnom čase. Firmy pritom nehlásili pokles produktivity, práve naopak, zaznamenali zlepšenie pracovného prostredia a zvýšenú spokojnosť.
Skúšobné obdobie so sviatočnou atmosférou
Vďaka šťastnej zhode sviatkov si teda Slováci môžu na vlastnej koži vyskúšať, ako by im sedel kratší pracovný týždeň. Možno práve táto skúsenosť ukáže, že niekedy menej znamená viac. Viac energie, viac voľného času, viac spokojnosti. A možno odštartuje vážnejšiu diskusiu o tom, či by sa štvordňový pracovný týždeň mohol stať realitou aj mimo sviatočného kalendára.
