Okrem toho sa mnohé zistenia zakladajú na skupine ľudí s nízkou až normálnou frekvenciou vyprázdňovania – tri až šesťkrát týždenne – a len málo z nich bolo takých, ktorí mali zápchu alebo hnačku, uviedli odborníci. „V ideálnom prípade by sme videli akýsi vzťah, kde čím horšia zápcha, tým horšia funkcia obličiek a vyšší počet týchto potenciálne škodlivých metabolitov v krvi ako markerov.“
Navyše, druhy baktérií v stolici účastníkov sa zisťovali pomocou typu technológie, ktorá označuje len väčšiu skupinu alebo rod, do ktorého baktérie patria, a nie konkrétne druhy – čo by mohlo mať rozdielny vplyv, aj keď pochádzajú z tej istej skupiny, dodal Staller. Účastníci so všeobecne normálnou frekvenciou vyprázdňovania mali aj dôležité rozdiely v životnom štýle, napríklad konzumovali viac ovocia a zeleniny, boli lepšie hydratovaní a viac cvičili, uviedla doktorka Rena Yadlapati, profesorka na oddelení gastroenterológie Kalifornskej univerzity v San Diegu.
„Pokiaľ ide o možné procesy, ktoré stoja za hypotézou autorov, predchádzajúce štúdie ukázali, že črevné mikróby prechádzajú zmenou medzi fermentáciou vlákniny a bielkovín v závislosti od času prechodu stolice črevom,“ uviedol Gibbons. „Počas normálneho času tranzitu črevné mikróby fermentujú vlákninu na zdravé organické kyseliny, ktoré udržiavajú črevnú homeostázu. Ak však stolica zostane v čreve príliš dlho (zápcha), mikróbom začne chýbať vláknina a prejdú na fermentáciu bielkovín (a konzumáciu našej vrstvy hlienu, ktorá je tiež bohatá na bielkoviny),“ dodal Gibbons. „Z fermentácie bielkovín v črevách vznikajú tieto toxické zlúčeniny, ktoré sa nachádzajú v krvi.“
Po zvážení všetkých skutočností si Staller nemyslí, že by niekto mal tieto zistenia považovať za dôvod na to, aby sa obával, ako rýchlo sa jeho črevá pohybujú. „Väčšina údajov pochádza od ľudí, ktorých by sme my lekári považovali za normálnych, a nie je dostatok jedincov so silnou zápchou, z ktorých by sme mohli vyvodiť závery.“
Dodal, že dôležitejšia je skutočnosť, že štúdia potvrdila schopnosť stravovacích faktorov ovplyvňovať aj funkciu čriev. „Poznatky odborníkov o interakciách medzi rezidentnými črevnými baktériami a telesnými funkciami každým dňom rastú míľovými krokmi,“ povedal Staller. „Avšak, akýkoľvek pokus o zjednodušenie týchto poznatkov na kultiváciu ideálneho črevného mikrobiómu je ešte ďaleko,“ dodal. „Naše poznatky v tejto oblasti sú ešte príliš slabé na to, aby sme na základe výsledkov takejto štúdie mohli robiť radikálne zmeny v našom živote.“
