Autori tiež zistili, že niekoľko metabolitov a chemických látok v krvnej plazme súviselo s rôznymi frekvenciami. Vedľajšie produkty fermentácie bielkovín, ako sú p-krezol-sulfát a indoxylsulfát, o ktorých je známe, že spôsobujú poškodenie obličiek, sa u účastníkov so zápchou objavovali vo väčšom množstve. Hladiny indoxylsulfátu v krvi boli tiež spojené so zníženou funkciou obličiek. Chemické látky spojené s poškodením pečene boli vyššie u ľudí s hnačkou, ktorých postihovalo aj viac zápalov.
Autori sa domnievajú, že ich zistenia predbežne potvrdzujú súvislosť medzi frekvenciou pohybu čriev, metabolizmom črevných mikroorganizmov a poškodením orgánov. „Na tejto štúdii je pre mňa vzrušujúce to, že už dlho vieme o súvislosti medzi zápchou a chronickým ochorením obličiek, ale potenciálne mechanizmy neboli nikdy dobre pochopené,“ uviedol Dr. Kyle Staller, riaditeľ Laboratória gastrointestinálnej motoriky v Massachusetts General Hospital a docent medicíny na Harvard Medical School.
„Táto štúdia poskytuje jeden zo spôsobov, ktorým by sa v budúcich štúdiách mohlo skúmať toto prepojenie s cieľom zistiť, či ľudia s nízkou frekvenciou pohybov čriev produkujú viac potenciálne toxických metabolitov a následne sa u nich vyvíjajú ochorenia obličiek,“ dodal Staller, ktorý sa na štúdii nepodieľal.
Pochopenie črevného zdravia
„Sú tu niektoré dôležité obmedzenia, ktoré spôsobujú, že zistenia sa nedajú preniesť na bežného človeka,“ povedal Staller, vrátane toho, že štúdia nedokazuje vzťah príčiny a následku. Údaje pochádzajú od účastníkov skúmaných v jednom časovom bode, takže v hre môžu byť aj iné faktory. Je tiež možné, že črevný mikrobióm človeka môže ovplyvňovať frekvenciu vyprázdňovania. Podľa neho frekvencia vyprázdňovania tiež nie je najideálnejším meradlom funkcie čriev.
„Vieme, že normálna frekvencia pohybu čriev sa pohybuje od troch pohybov čriev za týždeň po tri pohyby čriev za deň, ale najlepším meradlom toho, ako rýchlo sa veci pohybujú v našich črevách, je forma stolice,“ dodal Staller. „To znamená, že keď je stolica tvrdšia, strávi v hrubom čreve dlhšie obdobie – čo nazývame dlhší tranzitný čas. Keď je stolica mäkšia, je to naopak. Ideálnejším meradlom funkcie čriev by teda bola skôr konzistencia stolice než jej frekvencia,“ uviedol Staller.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
