Áno, vyskúšala som ho, hovorím z vlastnej skúsenosti, vo fitkách, či už Rakúsko, Nemecko, Anglicko, tam už sú tieto stroje. Na začiatku bolo možno deväť základných strojov, ktoré pokryli základné partie tela, ktoré človek cvičí, ale čím viac sa to rozvíja a je vyšší záujem a potreba ľudí, tak už je 19 strojov v celej rade, ktoré si môžeš objednať a cvičiť na nich všetko a rozvíjať všetky partie. Začneme so základnými deviatimi strojmi a uvidíme, či bude o ne záujem, a potom sa budú ďalšie stroje dokupovať a rozširovať. Tiež sa veľmi teším a som zvedavá, ako ľudia na Slovensku budú na to reagovať.
Hovoríme o skutočne blízkej budúcnosti a strojoch, ktoré ti povedia, či cvičíš správne alebo ťa nasmerujú, pomôžu ti. Čo potom tréneri? Oni nebudú mať prácu…
Presne toto bola aj moja otázka, keď nám predstavovali stroje, ale vždy mi povedali, že tréner v tom procese zostane ako kouč, mentor, kto ťa bude povzbudzovať v tom, aby si pokračoval.
Tie stroje nedokážu v plnej miere zabezpečiť cviky, ktoré človek potrebuje aj v rámci toho, aby bol zdravý vnútorný stabilizačný systém. Aj v dnešnej dobe máte stroje, ale zároveň aj obrovské zóny, kde ľudia cvičia, či už sami, alebo s trénermi, lebo stroj nedokáže pokryť a zabezpečiť každý sval v tele, on precvičuje najväčšie partie a to bude aj pri iných strojoch. Tréner vo fitku dokáže s človekom odcvičiť veci, často personalizované, ktoré človek potrebuje. Veľmi veľa ľudí má zdravotné problémy s chrbtom, kolenami, bedrami, lakťami, ramenami, s krkom, krčnou chrbticou, problémy z dlhého sedenia alebo sú sklonení nad počítačom.
To sú veci, kde tréner vždy bude mať svoju podstatu a pridanú hodnotu pre človeka. Mnoho ľudí robí vo fitkách aj psychoterapiu, prídu sa tam „vykecať“. Potrebujú niekoho, kto si ich vypočuje, kto sa s ním porozpráva. Často je to spojenie príjemného s užitočným. Týmto hovorím všetkým osobným trénerom, že sa nemusia báť.
Toto je vec, ktorá príde, ale vy už ste začali s digitalizáciou a inováciami skôr, napríklad nemáte recepcie. Je to všetko samoobslužné. Vítajú to ľudia? Napríklad na samoobslužné pokladne, ktoré sú tiež inováciou v obchodoch, sú rôzne názory. Ako je to vo fitku?
K tomuto systému sme pristúpili počas koronavírusu a po ňom, lebo to bolo veľmi ťažké obdobie pre fitká, mnohé vtedy ukončili svoju činnosť. Aj my sme mali veľmi ťažké obdobie. Rok 2019 bol naozaj veľmi úspešný, a potom prišla korona a dva roky sme sa extrémne trápili. Bohužiaľ, náklady na pracovnú silu stále rastú, nezamestnanosť je v Bratislave relatívne vysoká, takže sme mali veľký problém zohnať kvalitných ľudí a fungovať na recepciách.
Rozhodli sme sa ako prví, ktorí sme prišli s tým, že sme začali robiť recepcie bez obsluhy. Nehovorím, že to bolo ľahké, v potravinách je to trošku iné, kde má človek na výber, či ide do bežnej, alebo samoobslužnej pokladne. U nás tá možnosť nie je, čiže u nás recepčné fyzicky nie sú na recepciách. Máme len samoobslužné systémy, určitý počet klientov od nás odišiel, nahnevalo ich to, nepáčilo sa im to, ale postupne sa začali vracať. Ľudia vidia, že je to všade a všetci, ktorí môžu, prechádzajú na robotizáciu, digitalizáciu, na samoobslužné veci.
Vidíme pri každej oblasti, že ľudia nemajú úplne radi zmeny a potrebujú si na ne zvyknúť, aby ich vedeli prijať, a potom sa im nakoniec začnú aj páčiť. Spomínala si obdobie covidu, ktoré ste ustáli, ale krízy v ekonomike sú a vplývajú aj na podnikanie.
Ty už sa tomu venuješ pomaly 25 rokov. Ako je to v časoch kríz, keď je horšie obdobie? Je fitko vec, ktorú si ľudia ponechajú alebo škrtnú z rozpočtu?
Počas korony to bolo často štátom obmedzované, zakázané, čiže sme fungovali v úplne inom režime. Čo sa toho týka, aj firmy obmedzujú benefity, aj ľudia obmedzujú benefity. Počas korony si ľudia trošku zvykli cvičiť aj po vonku, čiže bolo náročnejšie a dlhšie trvalo, kým sa zase vrátili do fitiek, alebo kým začali veriť, že keď niekto kýchne, tak neochorejú. Miera nedôvery bola relatívne vysoká po skončení koronakrízy. Teraz máme, nazvime ekonomickú krízu, kedy situácia v celej Európe nie je bohvieaká. Firmy výrazne škrtajú benefity, takže je to cítiť. V prípade ľudí sa situácia mení od regiónu k regiónu. V Bratislave sú ľudia rozhodnutí sa o seba starať, nie je to asi až taký obrovský náklad, ktorý do toho musia investovať, čiže zatiaľ vidíme, že cvičia.
V regiónoch ako Poprad, Martin, kde sú citlivejší na hospodársku situáciu, tam je cítiť komplikovanejšia situácia, ľudia sú oveľa viac senzitívni na cenu. Cítiť to, ale myslím, že zatiaľ ľudia cvičia a nevidíme výrazné škrtanie v tom, že by momentálne mali pocit krízy. Pri firmách mám skôr pocit, že pri benefitoch teraz viac škrípu.
Kedy cvičia ľudia najviac? Začiatkom roka?
Asi áno. Október, november, január, február, marec, apríl až do mája je veľmi silné obdobie, čiže vo fitness existuje sínusoida. V lete majú ľudia úplne iné priority, to tvrdé jadro cvičí a chodí, ale sú tam dovolenky, prázdniny, čiže môžu robiť aj exteriérové športy, čo má vplyv na návštevnosť.
Saša, si úspešná žena, podnikateľka, ale určite si mala aj ťažšie obdobia pri tomto biznise. Niektoré si aj spomenula. Čo teba drží v období, keď je zle?
Baví ma to, je to pekná práca, aj s mladými ľuďmi, so zdravými ľuďmi. Verím tomu, že mám dobrý kolektív okolo seba, ľudí, ktorí to s mnou nevzdali a sú so mnou dlho. Viem, že kríza príde a odíde. Kríza netrvá nikdy večne, čiže sú ups and downs, ako vo fitku, v živote, tak aj v práci a všade. Ja už som zažila všeličo, človek so skúsenosťami vie, že niektoré veci treba prečkať alebo sa na ne pripraviť a ísť ďalej.
Urobila si niekedy aj nedobré rozhodnutie, ktoré si neskôr ľutovala, ale zároveň ťa aj niečo naučilo? Urobila si aj biznisový prešľap?
Išli sme do niektorých fitiek, ktoré sú momentálne slabšie, ako sme čakali. Samozrejme, stále sa ešte snažíme to nejakým spôsobom podporiť, ale je to normálne. Myslím, že Golem ma hlavne ľudsky veľa naučil, pretože sme prešli rôznymi krízami, aj s ohľadom na to, že zamestnávame veľa trénerov, prevádzkariek a kedysi aj recepčných. Niekedy mi napadne, že som sa možno mohla zachovať inak a možno by ľudia zostali. Najviac si cením ľudský faktor a snažím sa poučiť hlavne z ľudských chýb ľudí okolo seba a vždy sa snažím robiť všetko pre to, aby som neľutovala, čo sa stane.
Nie je to stopercentné, ale pre mňa sú asi najdôležitejšie skúsenosti, ktoré z Golemu mám. Práca s ľuďmi a niekedy moja tvrdohlavosť nejdú dokopy a musíme sa o problémoch rozprávať, a snažiť sa ich riešiť.
To je pravda, ale na druhej strane, ak by si nebola tvrdohlavá, možno by si to nedotiahla až sem. Nemám pocit, že by si chcela končiť a zdá sa, že pokračuješ aj ďalej. Tešíš sa na nové obdobie vo fitness?
Áno, ako som hovorila, práve s AI a novými strojmi mám novú víziu, kedy si myslím, že by to mohlo byť fajn a mohlo fungovať. Myslím si, že by si to ľudia mohli obľúbiť. Uvidíme, ako to pôjde, ale veľmi sa teším.
Každý by chcel byť pekný, štíhly, dobre vyzerať, byť zdravý, ale nechce sa nám chodiť do fitka a začať cvičiť. Čo by si poradila človeku, ktorý by veľmi chcel seba zmeniť, ale nemá správnu guráž? Ako tomu pomôcť?
Je fajn začať s niekým, aby si tam nebol sám, hlavne ženy, ktoré sa často hanbia, majú možno nadváhu alebo si len myslia, že nevyzerajú dobre. Je to nové prostredie, vojdeš do fitka, veľa chlapov, stroje, ktoré si nikdy nevidela, takže na toto odporúčam si zobrať osobného trénera.
Musím sa priznať, že fitko som nemala vždy rada, preferujem outdoorové športy, loptové športy, to sú veci, ktoré ma extrémne bavia. Ale s pribúdajúcim vekom si človek uvedomuje, a teraz máme veľa štúdií, veľa sa o tom hovorí a je to aj dokázané, že najdôležitejšie, čo človek potrebuje, aby zostal dlhodobo zdravý, mal prevenciu voči zraneniam, dobre sa cítil, sú svaly. Zjednodušene sila, lebo sú časté zranenia napríklad u starších ľudí, kedy veľmi rýchlo strácajú svalovú hmotu a tým pádom sa častejšie zrania aj pri úplne obyčajných pádoch.
Toto som si uvedomila a povedala si, že musím cvičeniu vo fitku viac obetovať, aj keď ma to nebaví. Našla som si cieľ a podľa mňa každý by si mal nájsť cieľ, ktorý by chcel dosiahnuť, a potom ťa to aj viac baví. Ja som typ, že potrebujem motiváciu a verím, že každý má tú svoju. To sa nedá pre každého rovnako nalinkovať, každý človek je iný a treba nájsť motiváciu a držať sa jej. Keď vidíš progres, ide to už aj samo.
