Vedci z Aarhuskej univerzity v Dánsku sa zamerali na to, ako dobrovoľné vystavenie strachu, napríklad v strašidelných domoch, ovplyvňuje zápalové procesy v tele. Ich štúdia naznačuje, že tieto zážitky môžu znižovať zápal u ľudí s nízkym stupňom zápalu.
Strach a akútne stresové reakcie sú dôležitými mechanizmami prežitia, ktoré aktivujú adrenergný systém a spúšťajú reakciu ‚“fight or flight.“ Zatiaľ čo chronický stres je často spájaný so zvýšeným zápalom, krátkodobé vystavenie stresu môže mať pozitívny vplyv na imunitný systém. Výskumníci sa preto rozhodli preskúmať, či dobrovoľné strašidelné zážitky môžu ovplyvniť zápalové procesy. Píše o tom medicalexpress.com.
Štúdia, publikovaná v časopise Brain, Behavior, and Immunity, zahŕňala 113 dospelých, ktorí navštívili strašidelný dom v meste Vejle. Účastníci, s priemerným vekom 29,7 rokov, zahŕňali 69 žien a 44 mužov. Počas návštevy, ktorá trvala približne 51 minút, im boli monitorované srdcové frekvencie a subjektívne hodnotili úroveň strachu na škále od 1 do 9.
Krvné vzorky boli odobraté pred udalosťou, bezprostredne po nej a o tri dni neskôr. Tieto vzorky merali hladiny C-reaktívneho proteínu (hs-CRP) a počet imunitných buniek. Nízky stupeň zápalu bol definovaný ako hladina hs-CRP vyššia ako 3 mg/L.
Z 22 účastníkov s nízkym stupňom zápalu pred experimentom zaznamenalo 18 z nich (82 %) pokles hs-CRP hladín o tri dni po udalosti, pričom priemerná hodnota klesla z 5,7 mg/L na 3,7 mg/L. Celkový počet leukocytov a lymfocytov sa znížil u celej skupiny, aj keď zostali v normálnom rozsahu. Percentuálne zastúpenie účastníkov s nízkym zápalom kleslo len mierne z 19,5 % na 16,8 %.
Tieto výsledky podporujú zistenia z výskumov na zvieratách, ktoré ukazujú, že akútny stres môže mobilizovať zápalové bunky a pripraviť imunitný systém na potenciálne ohrozenia.
Výskum tiež poukazuje na to, že mnohí ľudia vyhľadávajú strašidelné zážitky pre zábavu, či už ide o hororové filmy, príbehy o duchoch alebo atrakcie so „strašidelnými“ hercami. Výsledky naznačujú, že okrem vzrušenia môžu mať tieto aktivity aj pozitívny vplyv na zdravie.
Na potvrdenie týchto zistení a lepšie pochopenie mechanizmov, ktoré spájajú rekreačný strach s imunitnou odpoveďou, sú však potrebné ďalšie výskumy. Až potom by bolo možné uvažovať o ich klinickom využití.
