Odborník na trestné právo Tomáš Strémy pritom vysvetľuje, že neexistuje trestný čin hanobenia štátnych symbolov. Inou možnosťou je výtržníctvo.
„Avšak musí pri naplnení skutkovej podstaty ísť o také konanie, pri ktorom sa štátny symbol použije urážlivo, neúctivo, demonštratívnym symbolom, ako je napríklad podpálenie štátneho symbolu, podpálenie vlajky, dupanie na vlajku alebo močenie na vlajku napríklad,“ vysvetlil expert.
Slovenské súdy pripomenuli prípad súvisiaci s hanobením vlajky. V roku 2012 spálila dvojica extrémistov pred bratislavským hradom zástavu Európskej únie. Ani takýto skutok však sudca nepovažoval za trestný čin, ale za priestupok, za ktorý dostali páchatelia pokutu.
SNS plánuje v súvislosti s vlajkami zmeny, ktoré predloží do parlamentu v septembri.. „Pripravili sme zákon, že tak ako v Dánsku, bude musieť byť na štátnej budove štátna vlajka a žiadna iná,“ priblížil predseda národniarov Andrej Danko.
Katarína Nádaská upozorňuje, že pri štátnych a vládnych budovách je zákon už platný. Ráta s tým, že sa sprísni a iná vlajka okrem slovenskej a európskej priestor nedostane.
Viac detailov centrála SNS nezverejnila. Otázkou zostáva, či zákon obmedzí napríklad aj verejné budovy samospráv, ako sú mieste úrady. „Verím, že príde čas, že aj hlavné mesto nebude vešať tie trápne dúhové vlajky,“ vyhlásil Andrej Danko.
„Bratislava bola odjakživa rozmanitá a naďalej chce byť mestom, kde je rešpekt ku každému úplnou samozrejmosťou,“ uzavrel hovorca Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava Peter Bubla.
