Počas svojej existencie prešlo RND vlastným i spoločenským vývojom. Zažilo šesťdesiate roky, sedemdesiate, osemdesiate ovplyvnené Nežnou revolúciou až po súčasné obdobie. Vždy s humorom a dôvtipom reagovalo na spoločenské dianie, čím si roky získavalo svojich divákov.
Terčom jeho humoru a satiry sú ľudské slabosti, národná mentalita i moderný spôsob života. Z najslávnejšej éry RND existuje iba minimum Štepkových hier, ktoré boli zaznamenané na nejaké médium. Je šťastím, že medzi ne patrí divadelná hra Alžbeta Hrozná alebo Krw story (1975). Nie je ani zďaleka taká preslávená, ako Človečina (1971) alebo Jááánošííík (1970), ale rovnako dobre dokumentuje, akým fenoménom v tom čase bola na slovenskej divadelnej scéne RND.
Známy divadelník je autorom i spoluautorom mnohých hier, napríklad: Ako som vstúpil do seba, Nevesta predaná Kubovi, Ženské oddelenie, Kam na to chodíme, Kino Pokrok, Konečná stanica, Jááánošííík po tristo rokoch, Súpis dravcov, Kronika komika, Hra o láske, Desatoro, Sedem hlavných hriechov, Stvorenie sveta, Veľké ilúzie, Mám okno, Nesladím, Besame mucho. Hrou Generál zložil poctu M. R. Štefánikovi. Ďalší divadelný kus s názvom To nemá chybu je trochu trpkým, humorným príbehom o starom novinárovi, ktorý možno až priveľmi pripomína autora hry a jeho životný osud.
Po prvej úspešnej javiskovej správe Stanislava Štepku a RND o dvadsiatom storočí z pohľadu jeho rodnej obce Radošina na krajinu a národ (Polooblačno, 1900-1950), uviedlo RND pri príležitosti 50. výročia vzniku divadla v roku 2013 druhú trpko-smiešnou komédiu o dvadsiatom storočí Sčista-jasna s podtitulom Druhá správa o mojom 20. storočí (1950-2000).
Takmer všetky Štepkove divadelné hry vyšli v knižnej podobe. Medzi rozsiahlejšie vydania patria: Radošinské naivné divadlo I, Radošinské naivné divadlo II, Tri správy, Kam na to chodíme (spoluautori: Milan Lasica a Július Satinský), Tri sny (a doslov do snov), Otcovské znamienka (alebo Sedem naivných hriechov).
Stanislav Štepka sa ako herec objavil vo filmoch Otec má zderie tak či tak (1980), Víno vinovaté (1993), Dedinský sen (1984), Tajomstvá pod viečkami(1989) či Ženské oddelenie (1991). Účinkoval aj vo filme Juraja Jakubiska Sedím na konári a je mi dobre (1989) a vo filme režiséra Martina Šulíka Záhrada (1995).
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
