„Divočina ma upokojuje spôsobom, ktorý ma udržiava v pozitívnom vzťahu k svetu, preto sa vždy snažím pozorovať prírodu, ako len môžem,“ povedal. „Mám pocit, že veda je jediným riešením, ktoré môže vyriešiť akýkoľvek problém na našej planéte.“
Royov projekt ochrany prírody sa zameriaval na reintrodukciu opíc v lese Tijuca v horách Ria de Janeiro. Nakoniec chce poznatky a výskum z tohto projektu uplatniť pri svojej vlastnej práci na reintrodukcii druhu makaka levieho v Indii. Podľa Roya vo voľnej prírode zostáva už len 3 000 jedincov.
„Vo všeobecnosti som zvedavý na všetko, takže sa snažím rozprávať s každým o tom, čo robí,“ povedal Roy. „Od toho, ako chovali opice, až po to, ako monitorujú ich zdravotný stav. Snažím sa zozbierať čo najviac poznatkov.“
Globálna trieda
Dr. Sarah Darwinová, výskumná pracovníčka berlínskeho Prírodovedného múzea, pravnučka Charlesa Darwina a hlavná podporovateľka projektu Darwin200, dáva nádej na pozitívnejšiu budúcnosť planéty.
„Každý Darwinov vedúci prináša rôzne zručnosti a odnesie si to, čo potrebuje,“ povedala pre CNN. „Ide o to byť súčasťou siete a poskytnúť im zručnosti, aby mohli pokračovať vo svojej práci a cítiť, že nie sú sami, že sú tu ďalší ľudia, ktorí hovoria: ‚Hej, to, čo robíš a čo chceš robiť, je absolútne skvelé a my sme tu, aby sme urobili všetko, čo je v našich silách, aby sme ťa podporili‘.“
Cieľom iniciatívy je však inšpirovať oveľa viac ľudí ako len „200 Darwin Leaders“. Počas plavby sa pre študentov, učiteľov a jednotlivcov na celom svete pripravuje množstvo bezplatných osvetových aktivít, ktoré sú označované ako „najzaujímavejšia trieda na svete“ a ktorých cieľom je podporiť zvedavosť a vášeň pre učenie. Patria sem online interaktívne experimenty, živé prednášky a rozhovory s odborníkmi na ochranu prírody a voľne žijúcich živočíchov.
McPherson dúfa, že tieto aktivity spolu so samotným projektom umožnia mladým lídrom presadzovať zmeny a vytvoria „vlnový efekt“, ktorý sa podobne ako Darwinova práca prejaví v nasledujúcich desaťročiach.
