Výskum dlhodobo zdôrazňuje pozitívne účinky dobrého spánku, ale najnovšia štúdia z Baylor University ukazuje, že už len mierne predĺženie spánku – o 46 minút denne – môže výrazne zlepšiť celkové duševné zdravie. Táto zmena sa prejavuje nielen väčším pocitom vďačnosti, ale aj vyššou odolnosťou voči stresu a celkovým osobným rozkvetom.
Štúdia pod názvom „Gratitude, Flourishing, and Prosocial Behaviors Following Experimental Sleep Restriction and Sleep Extension“ bola uverejnená v Journal of Positive Psychology. Autor výskumu Alexander Do, vedený docentom Michaelom K. Scullinom, Ph.D., a profesorkou Sarah Schnitker, Ph.D., skúmal, ako môže zlepšenie spánkových návykov ovplyvniť prvky pozitívnej psychológie. Píše o tom medicalexpress.com.
Predchádzajúce výskumy sa sústredili najmä na negatívne dôsledky nedostatku spánku. Tento výskum však prináša nový pohľad: skúma, ako môže dostatok spánku zlepšiť náš život a podporiť pozitívne vlastnosti, ako sú vďačnosť, odolnosť či pocit naplnenia. Alexander Do sa vo svojom výskume zaoberal otázkou, či kvalitnejší spánok môže ovplyvniť pozitívne psychologické vlastnosti a nielen zamedziť negatívnym účinkom nedostatku spánku.
Výsledky výskumu
Do štúdie sa zapojilo 90 mladých dospelých, ktorí boli náhodne rozdelení do skupín s rôznymi spánkovými harmonogramami – niektorí mali neskorý čas na spánok, iní skorý, a tretia skupina dodržiavala svoje bežné zvyky. Výsledky ukázali, že tí, ktorí predĺžili svoj spánok o 46 minút, zaznamenali zlepšenie v oblasti odolnosti, pocitu vďačnosti a celkovej spokojnosti so životom. „Pozorovali sme, že ľudia, ktorí pridali 46 minút spánku denne, zažili väčší pocit naplnenia a odolnosti,“ vysvetlil Scullin.
Na druhej strane, účastníci, ktorí si spánok skrátili o približne 37 minút, zaznamenali pokles v oblasti vďačnosti, rozvoja a odolnosti. „Pri tých, ktorí spali menej, sme zaznamenali zhoršenie nálady, pokles vďačnosti a spokojnosti so životom,“ dodal Scullin.
Výsledky ukázali, že vplyv spánku na pozitívne psychologické vlastnosti nebol spôsobený len momentálnou náladou. To naznačuje, že viac spánku má širší dopad na osobnú pohodu a nielen na okamžitú náladu.
Do poznamenal, že ľudia vďaka dostatočnému spánku nachádzajú jasnejší životný cieľ a lepšie zvládajú každodenné výzvy. „Ukázalo sa, že viac spánku vám poskytuje širší pohľad na život a posilňuje vás voči možným výzvam,“ dodal Scullin.
Vplyv spánku na prosociálne správanie
Výskum poukazuje na to, že kvalitný spánok ovplyvňuje nielen jednotlivcov, ale aj správanie v rámci komunity. Výsledky naznačujú, že ľudia s dostatočným spánkom vykazujú vyššiu vďačnosť a sú pozitívnejšie nastavení voči spoločnosti. Tento trend môže byť podstatný pri zvyšovaní ochoty pomáhať iným a prispievať k charite.
„Ak u ľudí vyvoláte pocit naplnenia, je pravdepodobnejšie, že budú mať prosociálne správanie, ako je pomoc druhým alebo účasť na občianskych aktivitách,“ povedal Scullin. Na podporu týchto zistení vedci realizovali aj prieskum medzi 2837 dospelými s priemerným vekom 55 rokov. Výsledky ukázali, že ľudia, ktorí spali 7 až 9 hodín denne a uvádzali vysokú kvalitu spánku, mali o 7 % až 45 % vyššiu pravdepodobnosť, že prispievajú na charitu.
Tento prieskum bol publikovaný v časopise Sleep Medicine a potvrdzuje význam spánku pri podpore celkovej pohody a spoločenského prínosu.
