„Na lov hlodavcov jednoducho nie je dostatok zvierat. Ak máme menej divých zvierat, máme väčšie problémy s hlodavcami,“ dodáva Ružić, ktorého organizácia sa snaží povzbudiť poľnohospodárov a miestne orgány, aby vysádzali stromy a živé ploty, ktoré poskytujú úkryt pre zvieratá loviace hlodavce.
Poľnohospodári vzali veci do vlastných rúk
Namiesto toho, aby sa poľnohospodári riadili týmito radami, však podľa neho frustrácia zo škôd na úrode viedla k tomu, že niekto začal po krajine rozhadzovať otrávené semená v snahe škodcov vyhubiť. Jed však zrejme nezožrali hlodavce, ale havrany a vrany.
„Videli sme, ako nám vtáky hynú priamo pred očami,“ hovorí Ružić. „Boli hore na stromoch, správali sa naozaj čudne a potom jednoducho spadli. Škody sú obrovské,“ dodáva.
Po tom, čo ornitológovia spustili poplach, úrady rýchlo zakročili. Veterinárni úradníci odviezli uhynuté vtáky a teraz ich analyzujú, aby posúdili, či išlo skutočne o otravu, a ak áno, o aký druh.
Ružić, ktorý je sám povolaním veterinár, je však už teraz presvedčený, že ide o poslednú z „dlhého radu nelegálnych otráv“ v regióne. Obáva sa, aký to bude mať vplyv na Kikindu, ktorá sa každoročne teší prílevu turistov, ktorí prichádzajú obdivovať najväčšie svetové chovné miesto myšiarok ušatých.
„Celé mesto sa v zime a na jeseň spolieha na toto predstavenie. Prináša mestu obrovské množstvo peňazí v podobe návštevníkov, ľudí ochotných prenocovať, ísť do reštaurácií, kúpiť si suveníry. Pre miestnych obyvateľov je to výhodné,“ vysvetľuje.
„Snažíme sa ľuďom povedať, že to nie je len o tomto jednom prípade. Musíme zabezpečiť, aby sa to už nikdy neopakovalo. Nielen vranám, ale aj iným druhom,“ hovorí Ružić. „Pretože to má vplyv na životy ľudí,“ uzatvára.
