Všade tam, kde funguje tímový duch, teda najmä u tímových športov, sa dá naučiť počúvať druhým a dodržiavať pravidlá, byť menej sebeckí, spolupracovať jeden s druhým, naučiť sa rešpektovať a viesť.
Samozrejme, nie je všetko len pozitívne. Kvôli tomu, že ste zo športu zvyknutí ctiť pravidlá a máte vycibrený zmysel pre fair play, v zamestnaní potom môžete naraziť. „V športe sa hrá podľa pravidiel, ktoré sa dodržiavajú. A keď je niekto, kto švindľuje, tak sa to vie a časom to vyplynie na povrch. Taký človek je potom predmetom všeobecného opovrhnutia. V biznise a v práci to tak nevyhnutne nie je. Zo začiatku som z toho bola sama v šoku, ale časom som si to zrovnala v hlave,“ upozorňuje Gabriela Teissing.
Na druhú stranu, pokiaľ si svoje zdravé nastavenie udržíte, pomáhate tak kultivovať pracovné prostredie okolo seba a môžete inšpirovať svojich kolegov aj „protihráča“. „Predovšetkým tímové športy majú často určené vedúce, napríklad kapitánov alebo trénerov. Tí potom vštepujú členom tímu pocit zodpovednosti a zodpovednosti. Keď členovia tímu preberajú zodpovednosť za svoje úlohy a nesú zodpovednosť sami za seba, podporuje to kultúru spoľahlivosti a dôvery,“ potvrdzuje Ondřej Šíba.
Šport podľa neho určite nie je továrňou na lepších šéfov, ale prispieva k motivovaniu ostatných, rozhodovaniu sa v zložitých situáciách a podporuje zodpovednosť za výsledky, čo je kľúčové pre osobný rast a úspech.
