Kedysi si vystupoval pod pseudonymom Prince Timmy. Aký je rozdiel medzi ním a Vojtikom?
Prince Timmy bola persóna, ktorú som vytvoril ešte ako násťročný. Prince Timmy bol môj únik do hudby, keď ma nikto nechcel počúvať. Rozhodol som sa zmeniť moje umelecké meno, pretože sa už viac nepotrebujem skrývať za persónu, ktorá vyžaruje pop perfekciu. Som, kto som, a o tom je Vojtik.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Vo svojej najnovšej piesni Detviansky sen spievaš „Hlas našich predkov nás učí byť silný, na vlasť hrdý / Spolok lhárov, bratov, ktorí mi kričia, že sem nepatrím…“ Čím to je, že množstvo bielych Slovákov dodnes odmieta pochopiť, že aj Rómovia sú občanmi rovnakej republiky?
Tento problém vznikol ešte predtým, než existovali naši prarodičia. Rasizmus ako taký je komplexný a prítomný v každom kúte sveta. Zatiaľ čo naši predkovia zápasili so strachom z neznáma, súčasná mládež bojuje s nepravdivými informáciami, ktoré nebezpečne kolujú priestorom.
Je veľmi ľahké podľahnúť nenávisti, sme predsa ľudia. Výzvou je skôr prijať veci také, aké sú, a pracovať na nich. Rasizmus je vec naučená. Slováci sa rodia do rodín, kde je rasizmus považovaný za normu, niekedy dokonca až dôležitú normu.
V jednom rozhovore hovoríš, že systém považuješ za „nekompletný a nefunkčný.“ Na čo presne narážaš?
Pozrite sa okolo seba. Náš štát sa môže tváriť, ako len chce, no stále sme v rovnakom bode, ako keď Slovenskom pochodovali Hlinkove gardy. Myslenie ľudí sa odvtedy nezmenilo, a to prešlo trištvrte storočia.
Ako vyoutovaný gej a Róm si sa iste stretol so šikanou aj ohováraním. Aký odkaz máš pre netolerantných ľudí?
Označil by som sa skôr za queer človeka než geja. Bol by som rád, keby sme všetci prijali za svoje, že sa môžu mýliť. A že sa treba neustále vzdelávať, aby sme spoznávali a pochopili svet a ľudí okolo nás. Ja sám viem, že nič neviem…
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Nedávno si úspešne absolvoval maturity na konzervatóriu v Rimavskej Sobote. Kam budú teraz smerovať tvoje kroky?
Moje ďalšie kroky sú otázne. Chcel by som ísť po roku pauzy na vysokú školu, no život je prekerný a človek nikdy nevie.
